Boj s chronickým stresom. Čo pomáha?

V súčasnej dobe by si človek už mohol myslieť, že chronický stres je neoddeliteľnou súčasťou života a musíme si na neho proste zvyknúť. Lenže on má výrazne negatívny vplyv nielen na naše mentálne zdravie, ale aj zdravie celkové. Chronický stres je, pravdepodobne, asi najväčší rizikový faktor pre zdravie mozgu. Čo sa s ním dá robiť?

Čo je to stres?

Stres je naozaj prirodzenou a dokonca aj užitočnou súčasťou života. Stimuluje nás k útoku alebo úteku. Ide o fyziologickú reakciu na nebezpečenstvo, ktoré nás postretne.

Problémom sa však stáva vo chvíli, kedy sa zo stresujúcej situácie nedá utiecť alebo bojovať. Reakcia, ktorá by mala byť krátkodobá s rýchlym výsledkom, prechádza do dlhodobej roviny a chronického pôsobenia. Na toto už náš organizmus nie je úplne vybavený.

Krásnu definíciu napísala známa britská psychoterapeutka Kimberley Wilson vo svojej knihe “How to build a healthy brain”.

Tlak sa stáva stresom, keď začneme mať pocit, že požiadavky na nás prevyšujú alebo erodujú našu schopnosť vyrovnať sa s nimi.

Celý tento proces je navyše veľmi individuálny. Na jednej strane ide o individuálne vnímanie tlaku a na druhej ide o osobnú schopnosť vyrovnávať sa s tým. Čo je pre jedného stres, druhý nemusí vnímať ani len ako problém.

Ako poškodzuje chronický stres naše mentálne zdravie?

Už dlhšiu dobu je známe riziko chronického stresu na neskorší rozvoj Alzheimerovej choroby. Vplyvom zvýšenej hladiny stresových hormónov sa upravujú fyziologické pochody v mozgu. Dokážu zmenšovať dentrity (výbežky mozgových buniek) a taktiež vedia spôsobiť smrť nervových buniek. Navyše, pri dlhodobom pôsobí sa znižuje aj schopnosť neurogenézy v mozgu, čiže tvorby nových nervových buniek.

Sama som mala obdobie dlhšieho chronického stresu a môžem potvrdiť, že v tomto období som mala výrazne zhoršenú schopnosť robiť rozhodnutia, plánovať, či pamätať si. Po jeho odoznení sa mi síce všetky tieto schopnosti obnovili na pôvodnú úroveň, ale môžem len dúfať, že sa vyhnem následkom vo vyššom veku.

K ostatným psychologickým následkom takéhoto stresu patria aj:

• úzkosti
• zlá nálada alebo depresie
• zvýšená agresivita alebo frustrácia
• cynizmus
• pociť preťaženia
• zábudlivosť a slabá koncentrácia
• proskrastinácia a strata motivácie
• strata sebavedomia a sebaistoty
• vyhýbanie sa spoločnosti.

Ak máte tieto príznaky, je na čase s hladinou vášho stresu pracovať.

Ako znížiť chronický stres vo vašom živote?

V prvom rade treba zistiť, ktoré situácie alebo životné okolnosti v nás vyvolávajú stres. Veľmi užitočnou pomôckou je v tomto smere písanie si emočného denníka. Princípom je každý deň zhodnotiť ako sme sa cítili, aké hlavné udalosti sa stali a či sme pociťovali stres. Cieľom je odhaliť čo najviac tlakov, ktoré osobne pociťujeme v našom živote ako stres.

Druhou vecou by malo byť zhodnotenie, ktoré z týchto tlakov vieme znížiť, odstrániť alebo zmeniť. Ak je stresorom napríklad práca, skúsiť znížiť v nej zaťaženie, ísť sa porozprávať so šéfom o náročnosti práce, definovať si problémy a v krajnom prípade prácu zmeniť. Riešení je viacero a ak si nevieme s tým pomôcť sami, treba vyhľadať dobrého terapeuta alebo inú nezainteresovanú osobu, ktorá nám s tým vie pomôcť.

Pri chronickom strese je prospešné venovať tejto oblasti našu pozornosť a aj keď riešenie nezvykne byť ani rýchle ani ľahké, so zdravotného hľadiska sa oplatí venovať tomu námahu.

Podporenie pozitívnych častí života

Doktorka Kimberley Wilson v knihe predstavila aj iný pohľad na riešenie. Je ním rovnováha medzi negatívnym a pozitívnym stresom/stimulmi v živote.

Celkový pocit zdravia vyplýva so vzájomného pomeru negatívneho stresu verzus pozitívny stres, čiže to čo človeka baví, nabudzuje a pomáha mu regenerovať.

Čím viac pozitívnych stimulov máme v živote, tým je naša schopnosť odolávať stresorom vyššia. Preto dopriať si hodinku raz za čas pre seba nie je luxus ale nutnosť v zmysle starostlivosti o svoje zdravie.