Letné horúčavy sú nielen nepríjemné, ale aj skutočne rizikové pre ľudské zdravie. Minulý rok len v Európe umrelo v dôsledku horúčav viac ako 20 000 ľudí. Z dôvodu zmeny klímy budú horúčavy čoraz intenzívnejšie a dlhšie trvajúce. Musíme sa na to pripraviť a prispôsobiť tak naše mestá, obydlia a najmä, osvojiť si preventívne opatrenia týkajúce sa našich aktivít pri vysokých horúčavách. Ako?
Prečo sú horúčavy pre človeka rizikom?
Človek je teplokrvný živočích, vďaka čomu si vie sám vytvárať teplo. Teplo tvorí pri premene glukózy na energiu v každej jednej ľudskej bunke. Lenže, aj to má svoje limity. Ľudské telo najlepšie pracuje pri telesnej teplote 36 až 37 °C, čiže v pomerne úzkom teplotnom rozsahu. Ak teplota prostredia presiahne teplotu ľudského tela, človek zrazu nemá toľko mechanizmov na udržiavanie si ideálnej teploty. Naše telo proste spotrebúva energiu v každej jednej minúte a nedokáže zastaviť produkciu vlastného tepla ani keď je teplota okolia vysoká. Už teplota ľudského organizmu nad 41 °C negatívne vplýva na telesné funkcie a najmä na funkcie mozgu.
Ľudské telo sa ochladzuje pomocou dvoch mechanizmov:
- Prispôsobením krvných ciev na povrchu tela, čím telo dokáže odovzdávať teplo okoliu vyžarovaním. Teplo prestupuje z teplejšieho objektu, teda človeka, do chladnejšieho okolia. Nastáva to, len ak je okolie chladnejšie ako teplota tela, čiže do teploty prostredia cca 35 °C.
- Potením, kedy pri odparovaní vody z povrchu tela, dokážeme strácať tepelnú energiu a ochladzujeme sa. Toto je možné iba v prostredí so vzdušnou vlhkosťou pod 75 %.
Obidva tieto mechanizmy chladenia vyvíjajú vyššie nároky na naše telo. U zdravého človeka to nemusí byť navonok vidieť, ale ľudia s ochoreniami srdca, ciev, neurologickými alebo respiračnými ochoreniami už ťažkosti pociťujú intenzívnejšie. Ťažkosti môžu mať aj tehotné ženy, najmä vo vyšších štádiách tehotenstva.
Ak letné horúčavy presiahnu teplotu 35 °C a zároveň je aj vysoká vzdušná vlhkosť, naše telo stráca mechanizmy na svoje ochladenie a vtedy musíme naše telo začať vedome chladiť.
Ako teda čo najlepšie zvládnuť horúčavy?
Úprava domácnosti v čase horúčav
Pred horúčavou sa zvykneme skrývať vo vnútri, preto by sme naše domácnosti a pracoviská mali udržiavať v nižších teplotách. Teplotu v domácnosti sa snažte držať pod 32 °C cez deň a najmä pod 24 °C v noci.
Zabráňte prehrievaniu vnútorných priestorov:
- Budovy vhodne izolujte, ak nemáte zateplený dom a strechu, udržať si chlad vo vnútri a teplo von ide ťažšie.
- Vetraním môžeme horúci vonkajší vzduch ľahko priviesť dnu. Preto vetrajte iba v časoch, kedy je vonkajšia teplota nízka, čiže v noci, alebo ak príde dážď.
- Sledujte vonkajšiu teplotu a cez deň majte všetky okná a dvere zavreté.
- Počas horúčav, spite v najchladnejšej miestnosti, akú máte k dispozícii. Väčšinou to bývajú miestnosti otočené na sever, východ, prípadne v prízemí alebo v podzemí pri podpivničených domoch.
- Priestory prehrievajú aj infračervené lúče, ktoré dopadajú cez okná. Okrem investície do kvalitných okien, stavte aj na vhodné tienenie. Vonkajšie tienenie funguje lepšie ako to vnútorné. Ako vonkajšie tienenie sú ideálne stromy, vonkajšie rolety, markízy, dokonca špeciálne sieťky proti hmyzu, ktoré dokážu odrážať aj slnečné lúče. Ideálne je to kombinovať s vnútorným tienením, ako sú zatemňovacie závesy alebo vnútorné žalúzie.
- Znížiť teplotu môžete aj klimatizáciou. V horúcich dňoch, ak teplota neklesne ani v noci pod 25°C je to jedinou formou, ako skutočne schladiť príbytky. Klimatizáciu však používajte rozumne, nechlaďte miestnosti príliš silno, intenzívne a myslite aj na to, že klimatizácia vysušuje oči, pokožku aj dýchacie cesty. Všetko s mierou.
Obmedzte tvorbu nadbytočného tepla vo vnútri:
- ak sa dá, varte von na balkóne, terase, alebo letnej kuchyni. Varenie polievky len počas jednej hodiny vo vnútri vám môže zvýšiť vnútornú teplotu v byte aj o 1- 2 stupne.
- žehlite len keď musíte a aj to vo večerných hodinách alebo v chladnejších dňoch. Prípadne von.
Vplyv okolitého prostredia na teplotu
Rôzne materiály a predmety absorbujú, udržujú alebo odrážajú teplo rôzne. Určite ste už zachytili obrázky, akú teplotu má betónová plocha v porovnaní so zelenou plochou. Vybudované povrchy, ako je betón, asfalt a tehly, nachádzajúce sa v mestských oblastiach, absorbujú cez deň viac tepla ako bývalý vegetačný povrch, viac ohrievajú vzduch konvekciou a v noci spätne vyžarujú viac tepla späť do mestskej krajiny.
Štúdia z Bazileja vo Švajčiarsku napríklad ukázala, že na poludnie v horúcom letnom dni boli tvrdé povrchy s teplotou 37 – 60 °C o 12 – 35 °C teplejšie ako vzduch, zatiaľ čo listy stromov boli o 1 °C chladnejšie až 4 °C teplejšie ako teplota vzduchu.
Teplotu prostredia vedia významne znížiť stromy a zelené plochy. Preto ak sa dá, v čase horúčav vyhľadávajte zelené plochy, choďte do parku alebo do lesa. Prostredie ochladzujú aj vodné plochy, rieky, dokonca aj fontány.
Ak náhodou máte tú možnosť, v čase horúčav odíďte z mesta na vidiek, do lesa alebo do severnejších oblastí.
Pokiaľ si plánujete vlastnú záhradu, snažte sa mať strategicky zasadené stromy v okolí domu a terás. Viac chladia vyššie porasty, ako sú úžitkové záhrady a kvetinové záhony, ako je na krátko vykosený trávnik.
Starostlivosť o telo v horúčave
Ak letné horúčavy dosiahnu 35 °C a viac, je na čase obmedziť vonkajší pobyt. V takomto prostredí už náš krvný obeh nepracuje vôbec ideálne. Okrem teploty sledujte aj vzdušnú vlhkosť. Pri vysokej vlhkosti, telo šetrite ešte viac a cielene chlaďte. Zdržujte sa čo najviac v tieni.
Buďte len v prostredí, kde vaše telo môže použiť vlastné chladiace mechanizmy. To znamená vnútri v chladnejších priestoroch alebo sa chlaďte vodou. Môžete využiť bazény, studenú sprchu, vaňu alebo si oblečte mokré tričko. Ak máte doma príliš teplo, trávte niekoľko hodín denne v klimatizovaných verejných priestoroch, ako sú nákupné centrá, knižnice a pod.
Noste len ľahké, vzdušné oblečenie, ideálne z prírodných materiálov, ktoré ľahko odvádzajú pot. Pokiaľ idete von, noste pokrývku hlavy a slnečné okuliare. Nezabudnite sa natrieť opaľovacím krémom.
Horúčavy dávajú skutočne zabrať vášmu srdcovo-cievnemu systému. Tlak krvi je nižší, srdce musí pracovať intenzívnejšie, aby dokázalo udržať krvný obeh funkčný, prietok krvi cievami sa môže teda znížiť a tým pádom je jemne zvýšená šanca tvorby krvných zrazenín. Preto počas horúčav sa zvyšuje riziko infarktov. Naozaj nezaťažujte vaše telo ešte aj intenzívnym cvičením. Ak chcete ísť behať, choďte v skorých ranných hodinách (medzi 4:00 a 7:00 ráno) a dodržujte pitný režim.
Konzumácia jedla a nápojov pri vysokých horúčavách
Ak chcete zvládnuť letné horúčavy v zdraví, v prvom rade musíte zvýšiť svoj pitný režim. Telo dokáže potením strácať veľmi veľa vody, preto pite viac ako bežne. Sledujte si, koľkokrát chodíte močiť a aká je farba moču. Ak je tmavšia, vody dosť nemáte a choďte sa napiť. U detí sledujte počet a mieru, ako veľmi má dieťa pocikané plienky. Potom sa okrem vody strácajú aj minerály, preto skúste časť obyčajnej vody nahradiť minerálnymi vodami. Vyhýbajte sa alkoholu a kofeínovým nápojom.
Krvný obeh robí všetko preto, aby došlo k ochladeniu tela. Vďaka signálu z mozgu dôjde k preorganizovaniu prúdenia krvi viac popri povrchu tela. Konzumácia ťažkých jedál zaťažuje takto ťažko pracujúci krvný obeh ešte viac. V horúcich dňoch sa preto snažte jesť len ľahko stráviteľnú stravu.
Ak máte diabetes, zvýšený cholesterol alebo diagnostikované ochorenie srdca a ciev, pľúc, mozgu alebo obličiek buďte ostražitý ešte viac. Dávajte pozor aj na vašich starších príbuzných, blízkych a susedov.
Pridaj komentár