Jedným z hlavných argumentov, ktorý počujem od spochybňovačov bezpečnosti nových vakcín proti Covid-19, je nedôvera v tak rýchlo vytvorenú vakcínu. Veď ostatné lieky vyvíjajú aj 15 rokov a nie menej ako 1. Niečo vážne museli určite zanedbať a testy prebiehajú ďalej na nás. Sú pochybnosti o tom, že bola vakcína proti Covid-19 vyvinutá príliš rýchlo, na mieste?
Ako štandardne prebieha vývoj vakcín?
Fázy vývoja
Štandardnú schému vývoja vakcín môžeme rozdeliť do niekoľkých častí:
- Prieskumná fáza sa zameriava na dôkladné pochopenie vlastností patogénu, jeho životného cyklu, slabých miest a oblastí, ktoré využijeme v prospech ľudí pri vytvorení vakcíny. Cieľom je vytipovanie prírodných alebo syntetických antigénov, ktoré by mohli pomôcť predchádzať alebo liečiť ochorenie. Tento proces obvykle trvá 2 až 4 roky.
- Predklinické skúšanie, ktoré obsahuje testovanie na bunkových kultúrach, tkanivových kultúrach a testovanie na zvieratách. Bežne trvá 1 až 2 roky a overia sa základné vlastnosti vakcíny:
- odhadne sa účinnosť, schopnosť vyvolať imunologickú reakciu
- základné parametre bezpečnosti
- umožní sa odhadnúť vhodnú dávku pre ľudí
- vplyv na graviditu testovaných zvierat
- vplyv na vývoj budúcich potomkov testovaných zvierat
- Predklinické skúšanie končí žiadosťou o udelenie povolenia na klinické skúšanie na ľuďoch, kde sa prehodnotí účinnosť a bezpečnosť na základe celého doterajšieho výskumu. Nikto nemôže len tak hocičo skúšať na ľuďoch.
- 1. fáza klinického testovania – prebieha na prvej malej ľudskej skupinke v počte 20 až 80 ľudí. Vždy sa začína zdravými dospelými jedincami. Ak sa jedná o vakcínu pre deti, postupne sa znižuje vek dobrovoľníkov. Hlavným cieľom je overiť schopnosť vyvolať imunologickú reakciu a overiť bezpečnosť vakcíny. Táto fáza nemá placebo kontrolu.
- 2. fáza klinického testovania – niekoľko stoviek dobrovoľníkov rozdelených do dvoch skupín, pričom jedna dostane vakcínu a druhá placebo. Sleduje sa účinnosť, čiže vytvorenie imunologickej odpovede organizmu a ochrana pred ochorením. Pokračuje sledovanie bezpečnosti, rozširovanie zoznamu nežiaducich účinkov. Postupne sa stanovuje schéma podávania, upravujú sa dávky a spôsoby podania.
- 3. fáza klinického testovania – niekoľko tisíc až desať tisíc dobrovoľníkov, počas ktorého sa získavajú obšírnejšie dáta o bezpečnosti aj účinnosti.
Je vývoj vakcín kontrolovaný?
Výsledky všetkých častí testovania nekontroluje len výrobca, ale najmä štátne autority a etická komisia. Všetko sa to zavŕši v procese registrácie, počas ktorej sa všetko dopodrobna vyhodnotí a posúdi sa, či sa vakcína môže uviesť na trh. Keďže ide o vakcínu, ktorá sa dáva veľkému počtu zdravých ľudí, nesmie byť žiadne podozrenie na vážne nežiaduce účinky. V takom prípade by sa celý proces vývoja stopol a k bežnému pacientovi sa to nikdy nedostane. Zastavenie vývoja novej vakcíny pritom nie je vôbec raritnou vecou. Kvôli nedostatočnej účinnosti alebo otáznej bezpečnosti sa zastaví až 94% adeptov na vakcínu.
Po registrácii nastáva tzv. 4. fáza klinického skúšania, aj keď reálne už o skúšanie v ponímaní bežných ľudí nejde. Vakcínu lekári už používajú pre širokú verejnosť a sledujú sa hlásenia nežiaducich účinkov po klasickom predpísaní. Nakoľko sa aplikuje oveľa väčšiemu počtu ľudí ako počas predchádzajúcich fáz, môžu sa vyskytnúť aj nové skutočnosti, ktoré treba odborne posúdiť. Odborníci posúdia každý vážnejší a potenciálne nový nežiaduci účinok a ak ho vyhodnotia ako skutočné riziko, vypracujú spôsoby ako zakročiť. Hlásiť nežiaduce účinky po podaní vakcíny pritom nemusí iba lekár alebo farmaceut, ale môže ho nahlásiť aj pacient na webovej stránke ŠÚKL.
Prečo vývoj vakcín alebo liekov trvá bežne tak dlho?
Existuje viacero oblastí, ktoré vývoj vakcín zdržujú. Pokiaľ farmaceutická firma vyvíja vakcínu mimo zúriacej pandémie, vývoj trvá za bežných okolností 10 až 15 rokov.
Financie
Extrémne limitujúcim faktorom napredovania vývoja sú financie. Priemerná cena vývoja zahŕňajúceho predklinický vývoj, 1. a 2. fázu klinického testovania je 31 až 68 miliónov dolárov. Tu treba upozorniť, že je v podstate dosť malá šanca, že tento vývoj bude viesť k úspešnému produktu. Totiž 94% kandidátov na vakcínu vôbec neuspeje a tieto peniaze sú takmer čistou stratou zdrojov. Pokiaľ tieto všetky neefektívne vynaložené náklady započítame do ceny konečne úspešného kandidáta na uvedenie na trh, náklady sa pre farmaceutickú firmu vyšplhajú na závratných 2,8 až 3,7 miliardy USD. Táto suma stále neobsahuje náklady na 3. fázu, proces registrácie, vytvorenia systému farmakovigilancie a uvedenia na trh.
Dobrovoľníci na testovanie
Potrebný čas na vývoj vakcíny naťahuje aj zháňanie dobrovoľníkov. Finančnú odmenu dostanú len účastníci v prvej fáze testovania, jej výšku však limitujú externé inštitúcie a nie je vysoká. Týchto dobrovoľníkov do všetkých fáz testovania treba nájsť, všetko im podrobne vysvetliť, venovať sa im, všetko dôkladne spísať, kontrolovať, robiť vyšetrenia, … Všetky úkony berú čas.
Ľudské zdroje výskumu
Limitujúci je aj počet ľudí, ktorí na celom výskume a klinickom testovaní pracujú. Potrebujete tam vedcov, pomocných pracovníkov, lekárov, ľudí z administratívy, ľudí zo štátnych autorít, etickú komisiu, … Dostupné financie limitujú aj ich počty a tým pádom objem práce sa vykonáva dostupným počtom osôb. Nič sa však nesmie zanedbať a preto dôkladné prevedenie testovania, spracovanie a vyhodnotenie výsledkov trvá primerane dlhšie.
Výroba
Častou komplikáciou sú aj výrobné možnosti. Je rozdiel vyrobiť 100 dávok vakcíny na 1. fázu skúšania, ako tisíce na tretiu prípadne spustiť hromadnú výrobu po registrácii. Malé firmy venujú čas buď budovaniu vlastných výrobných liniek, alebo zháňajú dodávateľov.
Proces posudzovania jednotlivých výsledkov
Každá fáza klinického vývoja sa spúšťa postupne, pričom po každej časti treba zhodnotiť účinnosť a bezpečnosť. Bez toho sa ďalej nepohnete, pretože za bežných podmienok nemôžete ohroziť ďalších dobrovoľníkov, ak je to neúčinné alebo je tam vážne riziko. Takže po každej časti požiadate o posúdenie výsledkov schvaľujúcu autoritu. Tí vás po podaní žiadosti zaradia do poradovníka a pred vašou žiadosťou posudzujú tie, čo tam boli predtým. A na vyjadrenie si počkáte.
Ako to teda urýchlili pri vakcíne Covid-19?
V prvom rade si treba uvedomiť, že sa vôbec nestavalo na nulových základoch. WHO už dávno zaradilo vírus SARS a MERS medzi potenciálne pandemické vírusy a viacero farmaceutických firiem ich už roky študovalo pre prípad takejto pandémie. Naším šťastím v nešťastí bolo, že nový vírus SARS-Cov-2 sa od nich veľmi nelíšil. Kompletný genóm tohto vírusu sprístupnili čínski vedci hneď v januári a 2 dni potom mala firma Moderna už svojho kandidáta na klinické testovanie.
Všetky nové informácie ohľadom nového koronavírusu z rôznych štúdií sa okamžite zdieľali medzi vedcami po celom svete.
Vývoj vakcín na princípe mRNA vychádza z výskumu z 90. rokov 20. storočia. Samotná firma Moderna vyvíja vakcíny na tomto princípe už 10 rokov. Je to sľubným spôsobom ochrany aj pred inými infekčnými hrozbami, ako je Zika alebo Ebola, ktoré ma táto firma taktiež v klinickom vývoji.
Veľkým urýchľovačom celého vývoja bol dostatok financií. Do tohto výskumu naliali peniaze rôzne inštitúcie, charity, vlády, súkromný sektor.
Vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu bolo vytvorenie vakcíny prioritou. Kvôli aktuálnej pandémii, liekové agentúry umožnili spustiť jednotlivé fázy súčasne, pričom však z nárokov na hodnotenie účinnosti a bezpečnosti nepoľavili. Dobrovoľníkov bolo taktiež dostatok, nestrácal sa čas ich hľadaním. Navyše, vzhľadom na množstvo cirkulujúceho vírusu v populácii sa mohla účinnosť vyhodnotiť relatívne rýchlo. Za iných podmienok je vystavenie dobrovoľníkov potenciálne smrtiacemu vírusu pre potreby vyhodnotenia účinnosti veľkým problémom. V tomto prípade to vyriešila príroda.
Na všetkých administratívnych činnostiach pracovalo obrovské množstvo ľudí, presunulo sa tu čo najviac personálnych zdrojov. Pravdou aj je, že veľa iných klinických skúšaní sa z dôvodu pandémie Covid-19 zastavilo.
Hodnotenie výsledkov malo prioritu pred všetkými ostatnými žiadosťami a po dodaní papierov sa okamžite začalo z ich hodnotením. Umožnilo sa hodnotiť výsledky priebežne a nie až všetky spolu po ukončení celej fázy.
Vakcíny sa na riziko vyvíjajúcich firiem začali vyrábať v predstihu, po ukončení skúšania a ešte pred finálnych rozhodnutím autorít. Ak by došlo k zamietnutiu, bola by to ďalšia čistá strata pre spoločnosť. Aj vďaka tomu sa po vydaní stanoviska mohli vakcíny ihneď začať distribuovať.
Čo znamená podmienečná registrácia vakcíny?
Rýchlosť testovania vakcín proti Covid-19 sa prejavilo aj v spôsobe ich zaregistrovania formou podmienečnej registrácia. K tomuto kroku sa pristupuje výnimočne a to v prípade aktuálnej epidémie, pandémie alebo pri liekoch určených na liečbu život ohrozujúcich ochorení bez inej možnosti liečby. Je to všetko v prípadoch, kedy by odklad ich uvedenia na trh mohol stáť niektorých ľudí život, pretože pre nich neexistuje iná liečebná alternatíva alebo vakcína v epidémii.
Aj pri tejto registrácii musela vyvíjaná vakcína alebo liek preukázať svoju dostatočnú účinnosť a bezpečnosť. Nemuseli však prebehnúť úplne všetky predpísané testy, avšak všetko sa to zaznamená v dokumentoch vakcíny. Pri vakcínach proti Covid-19 sme to videli na začiatku očkovania:
- vakcínu lekári nepodávali deťom, pretože testovanie na nich vtedy neprebehlo. Aktuálne sa môže dávať iba od 12 rokov.
- podanie vakcíny tehotnej žene posudzujú lekári individuálne, pričom myslia aj na riziko samotného COVID-19 u tejto skupiny. Na začiatku očkovania ich vylúčili kým nezískali viac dôkazov o bezpečnosti vakcíny.
- nevieme, do akej miery vie ochrániť imunokompromitovaných pacientov (ľudí s oslabenou imunitou) a v odborných dokumentoch vakcíny sa na to upozorňuje.
Ďalej musia výrobcovia vydokladovať nasledujúce informácie:
- ako dlho bude imunita pretrvávať
- do akej miery vie predchádzať závažným stavom Covid-19
- či vie vakcína predchádzať aj asymptomatickým stavom
- či zaočkovaný človek môže naďalej po infikovaní šíriť vírus, aj keď nevykazuje príznaky.
Takáto registrácia pre výrobcu znamená dôkladné a časté podávanie hodnotenia účinnosti a bezpečnosti vakcíny podľa inštrukcií zodpovedných autorít.
Uvedený liek je vo všetkých odborných dokumentoch špeciálne označený, čo pre odborníkov znamená nutnosť hlásenia všetkých nežiaducich účinkov, s ktorými sa stretnú. Lekári sú si toho vedomí a vidno to aj na správach ŠÚKL, ktorý médiá informuje o počte a typoch nežiaducich účinkov u našich doteraz zaočkovaných obyvateľoch.
Treba sa obávať faktu, že bola vakcína proti Covid-19 vyvinutá príliš rýchlo?
To, že sa vakcína vyvinula a uviedla na trh je ukážkou akou mierou dokážu spolupracovať odborníci na celom svete pokiaľ ide o ochranu zdravia ľudstva. Samozrejme, nie všetky otázky sú už zodpovedané, ale v odborných kruhoch sa presne vie, čo ešte chýba a je vypracovaný systém, ktorým sa to všetko čo najskôr doplní. Účinnosť a bezpečnosť vakcín bola už dostatočne preskúmaná natoľko, aby experti umožnili uviesť ich na trh.
Ja nepatrím k ľuďom, ktorí si myslia, že bola vakcína proti Covid-19 vyvinutá príliš rýchlo. Keď prídem na rad, idem si určite po svoju dávku.
Pridaj komentár