Podľa štatistík, obdobie zvýšeného rizika výskytu akútnych respiračných infekcií trvá od septembra do apríla. Áno, rátate správne. Sú to až dve tretiny z roka, takže je nereálne držať sa takú dlhú dobu v karanténe. Máme spôsoby ako si zlepšiť imunitu a vyhnúť sa chorobám?
Priemerný dospelý človek ochorie na vírusové ochorenia dýchacích ciest za rok 2 až 4-krát, dieťa dokonca 6 až 8. Niektoré zdroje udávajú u detí v školských kolektívoch frekvenciu až 12-krát za rok. Tieto čísla síce nevyzerajú moc lákavo, ale pokiaľ sa držíme v tomto rozmedzí, je to normálne a s našou imunitou je všetko v poriadku.
Kedy sa nás teda oslabená imunita môže týkať?
Imunitný systém človeka je veľmi zložitou a komplexnou záležitosťou. Nakoľko ide o systém, na jeho správne fungovanie je potrebný balans a harmónia. Dokonca ani v tejto dobe ho medicína nemá dokonale prebádaný a nevieme, čo všetko má schopnosť ho z rovnováhy vyviesť a aké sú súvislosti medzi jednotlivými faktormi.
Imunita sa jednoznačne označuje ako oslabená, ak sa nás týkajú nasledovné body:
- máme vrodené imunodeficientné ochorenie (je ich vyše 100 typov), kedy od narodenia imunitný systém nefunguje ako má;
- máme imunokomplexné ochorenie (napr. vírusová hepatitída);
- liečime sa rádioterapiou alebo chemoterapiou, pri ktorých sú imunitné bunky vždy postihnuté liečbou;
- trpíme na niektoré typy rakoviny (leukémia, mnohopočetný myelóm) spôsobujúcej zmeny funkcií imunitných buniek;
- sme HIV pozitívni, resp. trpíme na AIDS;
- berieme imunosupresívnu liečbu, ktorej cieľom je znížiť aktivitu imunitných buniek;
- prekonali sme vážne a rozsiahle popáleniny, čím sa stratila väčšia časť bielych krviniek;
- trpíme na podvýživu (napr. pri nedostatku kvalitných bielkovín v strave), ktorej následkom je nedostatok stavebných zložiek pre tvorbu enzýmov, nedostatok vitamínov regulujúcich funkcie enzýmov a bielych krviniek, … (zdroj Healthline).
Pri týchto stavoch sme, či lepšie povedané mali by sme byť, pod dohľadom lekárov, ktorí nám dávajú jasné inštrukcie, čo to pre nás znamená a čo máme/ nemáme robiť.
Veľmi zaujímavou informáciou je, že oslabený imunitný systém sa neprejavuje tým, že máme často bežné virózy, ale že dotyčný ochorie na nezvyčajné infekcie, bežne sa v populácii nevyskytujúce, prípadne má závažné komplikácie. Zväčša ide o život ohrozujúce bakteriálne infekcie.
Prečo teda, keď nespadáme do týchto kategórií, sú sezóny, kedy často chorľavieme? Tu existujú dva dôvody:
1. Máme smolu a v danej sezóne sa stretávame s vírusmi, ktoré náš imunitný systém nepozná a nedokáže ich ihneď zlikvidovať
Ako už asi tušíte zo štatistík uvedených vyššie, infekcie dýchacích ciest sú veľmi bežné a často sa im nedá vyhnúť. Dôvodom je ich silná nákazlivosť, pokiaľ sa totiž dostaneme do kontaktu s dostatočným množstvom vírusu, máme až 95% šancu, že naozaj ochorieme. Šíria sa jednoducho, kvapôčkovou infekciou, čiže pri kýchaní, smrkaní, kašľaní sú všade vo vzduchu, na kľučkách či iných predmetoch, ktorých sa chorý dotkol. Na týchto predmetoch dokážu navyše prežiť niekoľko hodín. (zdroj )
Bežné virózy dýchacích ciest môžu byt spôsobené až niekoľkými stovkami typov vírusov. Problém pri získavaní prirodzenej imunity voči nim spočíva v dvoch veciach:
- po ich prekonaní síce získavame voči nim doživotnú imunitu, lenže len rhinovírusov a coronavírusov existuje viac ako 250 sérotypov a imunitný systém sa musí naučiť rozpoznať každý jeden. Takže pokojne sa môže stať, že za sezónu ochorieme na niekoľko rôznych typov, nejde o návrat pôvodného ochorenia.
- vírusy majú aj schopnosť zmutovať, čiže časom sa trošička meniť. Náš imunitný systém sa ich musí učiť rozpoznávať následne znova. Najznámejším príkladom je chrípka. (BBC science, Quora)
To vysvetľuje, prečo deti bývajú častejšie choré ako dospelí. Musia sa naučiť rozoznávať postupne vírusy, s ktorými prichádzajú do styku a navyše pohybujú sa v kolektívoch, kde väčšina členov (čiže tie ostatné deti) majú taktiež ešte nedostatočne skúsenú imunitu. Nielenže teda nevedia rýchlo a adekvátne zničiť infekciu pred jej rozvinutím, ešte aj prostredie, v ktorom sú celý deň je preplnené rôznymi typmi malých nepriateľov.
Možností ako sa brániť voči tejto skutočnosti je minimum. Patrí tu pravidelné očkovanie proti chrípke v jesenných mesiacoch a dodržiavanie prísnejších hygienických opatrení. Očkovanie proti chrípke je prospešné najmä pre rizikové skupiny osôb, viac informácií nájdete na tomto linku.
Dôležité hygienické tipy ako si zlepšiť imunitu:
- časté umývanie rúk, kvapôčky infekcie prežívajú aj niekoľko hodín na kľučkách a iných predmetoch v okolí. Doterajšie klinické štúdie však nepreukázali lepší efekt, ak pri umývaní rúk používame antibakteriálne mydlo, takže postačuje aj obyčajné.
- časté vetranie miestnosti, aby sa redukovala koncentrácia vírusov vo vzduchu
- vyhýbanie dotýkania sa očí, úst, sliznice nosa
- nosenie rúšok na zabránenie vdýchnutia kvapôčok poletujúcich vo vzduchu po kýchaní a kašľaní
- nepiť z pohára po iných osobách a nepoužívať ich riad, čo býva problém hlavne u menších detí.
2. Náš životný štýl rozladí jemný balans imunitného systému
Vrátime sa k začiatku článku, kde hovoríme o tom, že imunitný systém je veľmi citlivo nastavený a v podstate doteraz nepoznáme všetky detaily o jeho fungovaní a ako je to všetko v organizme previazané. Toto platí najmä pokiaľ hovoríme o vplyve nášho životného štýlu na jeho funkcie. Nemáme dostatočné dôkazy o tom, čo ho dokáže rozladiť, do akej miery a ako to spolu všetko súvisí. Vieme však, že pokiaľ robíme chyby v životospráve, tak sa môže stať, že sme chorí častejšie. Dôležitá je naša strava, váha, vek, miera fyzickej činnosti (cvičenie), naša duševná pohoda resp. stres, fajčenie a spánok.
Strava
Pre správne fungovanie imunitného systému potrebujeme dostatočný príjem kvalitnej, vyváženej stravy. Zvýšený príjem vitamínov či minerálov nad doporučované denné dávky nám podľa štúdií imunitu nezlepší, ale nedostatočný príjem ju na druhej strane vie výrazne poškodiť. Sú isté dôkazy, že nedostatok určitých mikronutrientov má vplyv na zníženie funkcií imunitného systému. Tu patrí napríklad zinok, selén, železo, meď, kyselina listová, vitamíny A, B6, C a E. Strava má byť prevažne zložená z ovocia, zeleniny, obilnín, kvalitných bielkovín a tukov. Pokiaľ sme si vedomí, že niektorú časť vyváženej stravy zanedbávame, je potrebné to čo najskôr napraviť alebo v krajnom prípade siahnuť po multivitamínových prípravkoch. (Harvard Health Publishing)
Váha
Správne fungovanie imunitného systému závisí aj od našej váhy. Vedci už dávnejšie zistili, že nadváha, špeciálne tuk uložený v oblasti brucha, má nepriaznivý vplyv na fungovanie imunitného systému. Dôvodom je, že toto tukové tkanivo je schopné vytvárať pro- zápalové faktory, ktoré spúšťajú zápaly v tele a zvyšujú tvorbu voľných radikálov. (LiveScience)
Vek
Tu sú rizikové dve skupiny: deti a starší ľudia. S vekom však nevieme spraviť nič. Malé deti ešte nemajú dostatočne vyvinutý imunitný systém, ktorý by ich efektívne chránil. Na druhej strane proces starnutia je vždy spojený s poklesom funkcií imunitného systému, čo má za následok nižšiu obranyschopnosť.
Taktiež vo vyššom veku je pomerne častý jav podvýživy v oblasti mikronutrientov, takže strava starších ľudí nedostatočne pokrýva denné potreby vitamínov a minerálov. Je typické, že v staršom veku ľudia začínajú menej konzumovať ovocie a zeleninu, strava sa im dosť často stáva jednotvárnou a jedia menej, ako by mali. Preto dozerajme na svojich starších členov rodiny, čo zvyknú konzumovať a v prípade potreby zasiahnime. V tomto prípade je na mieste aj užívanie multivitamínových prípravkov. (Harvard Health Publishing)
Fyzický pohyb
Pravidelné cvičenie je všeobecne veľmi dôležité pre zdravie človeka. Pomáha mu zlepšiť cirkuláciu krvi, vďaka čomu sa imunitné bunky ľahšie dostanú na miesto infekcie. Cvičenie pôsobí na mnoho ľudí relaxačne a pomáha odbúrať stres. Dokázalo sa, že cvičenie zlepšuje a zkvalitňuje spánok. Neprehliadnuteľný je účinok cvičenia na udržiavanie správnej hmotnosti. Všetky tieto aspekty prispievajú k lepšej obranyschopnosti organizmu.
Duševná pohoda vs. stres
Vplyv stresu na imunitný systém sa z pohľadu klinických štúdií sleduje veľmi obtiažne. Dôvodom je, že niektoré situácie sú pre jedného extrémne stresujúce, druhý ich však zvládne ľavou zadnou. Takže namodelovať to do klinickej štúdie je veľmi obtiažne.
Zo sledovaní v praxi môžeme povedať, že krátkodobý stres nemá vplyv na imunitu. Ten chronický ho však má. Vyvolávajú ho hlavne silné stresory: strata blízkeho, rozvod, komplikované vzťahy v súkromí, či na pracovisku a podobne. V týchto prípadoch by imunite prospelo, ak sa dostanete čo najskôr do poriadku. I keď to sa oveľa ľahšie povie, ako uskutoční.
Fajčenie
Pri fajčení nadmerne a zbytočne zaťažujeme telo voľnými radikálmi. Tie nám odčerpávajú antioxidanty, ktoré nám potom chýbajú v boji s infekciami. Navyše nám cigaretový dym poškodzuje dôležitú hlienovú vrstvu dýchacích ciest, ktorá patrí k prvej línii obrany voči patogénom. Ničí v nej potrebné enzýmy a podporuje tvorbu hustejšieho hlienu, ktorý je tak živnou pôdou pre baktérie.
Spánok
Kvalita a dľžka spánku ovplyvňuje imunitný systém, ale platí to aj naopak. Nedostatok spánku má dokázaný nepriaznivý vplyv na tvorbu buniek imunitného systému, ako aj na syntézu modulátorov imunitných reakcií. To znamená, že pokiaľ nespíte dostatočne dlhý čas, váš imunitný systém nefunguje tak ako má a ste náchylnejší aj na bakteriálne, vírusové aj parazitické infekcie. (NCBI)
Potrebná dĺžka spánku sa mení s vekom a vyzerá nasledovne:
- Vek 4 – 12 mesiacov: 12 až 16 hodín denne
- Vek 1 – 2 roky: 11 až 14 hodín denne
- Vek 3 – 5 rokov: 10 až 13 hodín denne
- Vek 6 – 12 rokov: 9 – 12 hodín denne
- Vek 13 – 18 rokov: 8 – 10 hodín denne
- Vek nad 18 rokov: 7 – 8 hodín denne. (NHLBI)
Záver
Akútne infekcie dýchacích ciest sú, bohužiaľ, pre človeka prirodzené. Radia sa medzi ľahšie ochorenia, pretože s väčšinou z nich si vieme poradiť bez komplikácií. To však nemení ich nepríjemný charakter. Ak sa im chceme vyhnúť máme síce pomerne málo možností, ale oplatí sa ich dodržiavať, pretože v podstate prispievajú k nášmu celkovému zdraviu. Patria tu vyššie spomenuté hygienické opatrenia a dodržiavanie zdravého životého štýlu. Prajem vám pevné zdravie v nadchádzajúcom období.
Pridaj komentár