Chladné počasie jednoznačne ovplyvňuje zdravie človeka a jeho imunitu. Vedci už dlhšie zisťujú, prečo sa virózy šíria hlavne v zime a aký má na to vplyv vonkajšia teplota. Na druhej strane, je všeobecne známe, že našu odolnosť voči chladu je možné zlepšiť. Ako teda pomáha otužovanie proti virózam?
Naozaj chytíme virózu, keď nám je chladno?
Slovné spojenie “prechladol si” nepopisuje situáciu správne. Človek neochorie preto, že bol v chlade alebo mu bola zima. Ochorel, pretože na jeho sliznice dýchacích ciest sa dostal vírus v dostatočnom počte, alebo jeho imunitný systém nezareagoval dostatočne efektívne a nezlikvidoval ich ešte pred prepuknutím infekcie.
Na druhej stane, chladné zimné počasie skutočne prispieva k zníženiu funkcií nášho imunitného systému, a to viacerými spôsobmi:
- nezískavame dostatok vitamínu D zo slnečného žiarenia (dúfam, že ho pravidelne užívate vo forme výživového doplnku);
- trávime väčšinu času v interiéri so suchým vzduchom;
- nízka teplota spúšťa obranný mechanizmus v nose a začne nám z neho tiecť. Telo sa snaží studený vzduch zohriať a zvlhčiť skôr ako príde do pľúc. To však súčasne pozmení hustotu hlienu, naruší prirodzené čistenie nosa a zriedi obranné látky na povrchu sliznice. Vďaka tomu, prvotná ochrana tela je pri nízkych teplotách slabšia ako v tých normálnych;
- chladný vzduch spôsobí stiahnutie sliznice a jej ciev. Vďaka tomu sa imunitné bunky oveľa ťažšie dostanú z krvi na miesto prípadnej infekcie a to dá náskok vírusom. Získajú čas, počas ktorého sa môžu začať množiť a imunitné bunky zareagujú až s časovou stratou.
Na mieste sú teda všetky režimové a hygienické opatrenia, ktorými zabránime šíreniu vírusov alebo ich pristátiu na sliznice dýchacích ciest. Viac si môžete prečítať v článku: Ochrana pred virózami.
TIP: V studenom prostredí plnom ľudí pomáha prekrytie si úst a nosa šálom. Tento ťah udrží nos v teplom prostredí, ktoré jednak trošku spomalí množenie sa vírusov a na druhej strane váš imunitný systém nebude chladom oslabený.
Absolútnou nutnosťou je byť dostatočne oblečený
Na správne fungovanie imunitného systému je dôležitá správna teplota tela. Ak dôjde k podchladeniu, prestáva fungovať tak efektívne, ako by mal. Preto vás mama vždy nútila nosiť čiapku, sveter a rukavice. Teplo, logicky, najviac uniká cez nezakryté časti tela.
Riešením preto nie je vyhýbať sa pobytu vonku počas zimy, ale poriadne sa obliecť a chodiť von za každého počasia.
Pokiaľ si chceme na chlad zvyknúť, nie je riešením zrazu chodiť slabo oblečený, ale postupne, zdôrazňujem, postupne, si na chlad zvykať. Nárazové vystavenie sa zime vás oslabí a môžete ľahko ochorieť. Postupné a vedomé otužovanie vás na druhej strane prispôsobí na chlad. V tom je veľký rozdiel, otužovanie proti virózam potom skutočne funguje.
Prečo je dobré otužovanie v zmysle imunity?
Pokiaľ sa do chladného prostredia dostaneme len raz za čas, telo zareaguje na chlad inak, ako keď je na takéto teplotné výkyvy zvyknuté. Pravidelným vystavovaním sa chladu sa mierne pozmení spôsob hospodárenia tela s teplom, a zároveň, to prestane byť pre telo takým stresorom.
Efektívnejšia termoregulácia tela
Vedci už dávnejšie objavili v tele novorodencov iný typ tukového tkaniva ako máme v dospelosti. Jeho farba je hnedšia ako bežného tukového tkaniva, takže rozdelili ich na hnedý a biely tuk. Funkciou hnedého tuku je vytváranie tepla. Novorodenec nemá schopnosť presunúť sa z prostredia, kde mu je chladno do teplejšieho, takže ho príroda vybavila týmto spôsobom zohriatia sa.
Nedávno však vedci tiež zistili, že hnedý tuk sa nachádza aj v tele dospelého človeka.
Momentálne sa výskum sústreďuje na spôsoby, ktorými by sme si mohli cielene stimulovať pretvorenie bielehu tuku na hnedý aj vo vyššom ako batoľacom veku. Vedci potvrdili, že pravidelné vystavovanie sa chladu prispieva k jeho tvorbe. Do úvahy preto prichádza zníženie teploty v domácnostiach, pravidelné vychádzky a cvičenie v chladnom počasí, studené sprchy, saunovanie s poriadnym schladením či plávanie v ľadovej vode. Preukázalo sa, že jeho obsah je značne vyšší u ľudí pracujúcich vonku v porovnaní s ľuďmi pracujúcimi v kancelárii.
Predmetom štúdií sú aktuálne aj iné mechanizmy podpory jeho tvorby, ale výsledky zatiaľ nie sú smerodajné. Ukazuje sa, že istý typ stravy alebo pravidelná fyzická aktivita môžu k hnedému tuku viesť.
Chlad je stresorom pre ľudské telo
Druhou vecou, ktorú môžeme v súvislosti s chladom povedať, je, že chladné prostredie je jednoznačným stresorom pre človeka. Stres nastáva už pri teplote okolia pod 15°C pri ľahkom oblečení a pri kúpaní sa vo vode pod 20°C.
V takomto prostredí telo reaguje vyplavením stresových hormónov, upravením cirkulácie tela a zvýšenou produkciou tepla. Znižujú sa funkcie imunitného systému, od funkcie imunitných buniek, protilátok až po oslabenú prvotnú ochranu slizníc a kože.
Potom, čo sa telo dostane do tepla, sa cirkulácia v tele a produkcia tepla upravia relatívne rýchlo. To sa však nedá povedať o vplyve stresových hormónov. Noradrenalín síce pôsobí krátko, ale to neplatí pre kortizol. Ten sa začne vyplavovať po 15 minútach od začiatku pôsobenia stresora, a jeho vplyv trvá niekoľko hodín. A tento hormón vie teda imunitný systém značne oslabiť.
Čo však preukázali viaceré štúdie, jednorazové alebo občasné vystavenie sa chladnému počasiu má na imunitný systém podstatne horší vplyv ako má chlad na otužovaného človeka. Na chlad sa teda dá prispôsobiť a čím častejšie sa otužujeme, tým je reakcia tela menšia. To sa týka hlavne produkcie hormónov, čiže telo prestane v pre neho bežnom “chlade” produkovať kortizol.
Postupné otužovanie
Ak chcete zostať v zime zdravý, je dobré začať s otužovaním čo najskôr. Môžete do toho zapojiť aj deti. Tie maličké do jedného roku by mali byť von každý jeden deň skoro za každého počasia. Čím sú deti staršie, tým viac možností na otužovanie máte. Dokonca, do fínskej sauny môžete začať vodiť deti už od jedného roku.
Je len na vás akú formu zvolíte, ale byť neustále v teple a raz za čas vyjsť von, vás môže na zdraví ohroziť. Rovnako pôsobí aj prílišné babušenie, či už detí alebo dospelých. Chladu sa totiž treba v miernej forme vystavovať čo najčastejšie.
Tak čo, začnete dnes alebo zajtra?
Pridaj komentár