Sezóna viróz, alebo presnejšie vírusových infekcií dýchacích ciest, trvá u nás od september do apríla. Sú to dve tretiny roka, kedy sa mnohé vírusy snažia osídliť sliznicu dýchacích ciest. Na to však musia splniť dve veci: dostať sa na sliznicu a prekvapiť imunitný systém, ktorý ich následne nestihne dostatočne včas zlikvidovať. Lenže, okrem starostlivosti o imunitný systém nášho dieťaťa, môžeme dieťa naučiť návyky, ktoré budú fungovať ako ochrana pred virózami.
Hlavne nech sa vírusy nedostanú na sliznice
Náš imunitný systém funguje v istých veciach podobne ako armáda. Ak zistí v tele nepriateľa, nabehne na miesto jeho výskytu a zaútočí. Vo finále záleží na tom, ako rýchlo sa vírus množí a následne, ako rýchlo ho dokáže imunitný systém odstrániť.
Vírusy napádajúce dýchacie cesty sa šíria kvapôčkovou infekciou. To znamená, že keď niekto chorý dýcha, kýchne alebo zakašle, do ovzdušia sa dostanú kvapôčky obsahujúce vírusy. Tieto sa buď vznášajú vo vzduchu, odkiaľ ich môžeme sami do dýchacích ciest vdýchnuť, alebo si potichučky sadnú na okolité predmety a čakajú na prenos rukami do úst, nosa alebo očí. Netreba zabudnúť ešte na spôsob prenosu cez odporúčané „zakrývanie si úst počas kýchania či kašľania rukami“. Ak si tieto ruky hneď potom neumyjeme, ale čohosi sa dotkneme, vírus si tam pekne sadká a čaká na nového hostiteľa. Preto by sme správne mali kýchať do lakťovej jamky alebo do jednorazovej vreckovky, ktorú následne hneď vyhodíme.
Nie každá vdýchnutá alebo inak chytená kvapôčka musí okamžite spôsobiť virózu. Záleží od množstva vírusov, ktoré takto chytíme, jeho schopnosti sa množiť a taktiež od funkciíí nášho imunitného systému, ako efektívne a rýchlo ich dokáže likvidovať.
Lenže, s istotou môžeme povedať, že čím menej jedincov vírusu má naše telo zničiť, tým mu to ide ľahšie. Je totiž rozdiel, či tam doletel jeden alebo tisíc, čo sa, navyše, začnú hneď rýchlo množiť.
Na zníženie množstva prijímaných vírusov sa odporúčajú hygienické alebo režimové opatrenia. Čím rýchlejšie sa túto ochranu pred virózami vaše dieťa naučí, tým menej vírusov ho bude ohrozovať.
Umývame si ruky
Umývanie rúk je azda najviac spomínanou radou na zabránenie šírenia chorôb. Umyť si ruky po použití toalety, či po príchode domov, pred jedlom alebo po použití hromadnej dopravy berieme ako samozrejmosť. Čuduj sa svet, aj tak je s tým v spoločnosti problém.
Štúdie naznačujú, že iba 5% osôb si umýva ruky správne po celú dobu. Desivé, však? Pozorovacia štúdia na 3000 ľuďoch ukázala, že 10% z nich odišlo z toalety bez umytia rúk a ďaľších 33% pri umývaní nepoužilo mydlo.
Aká je teda šanca, že deti týchto ľudí si umývajú ruky správne? Alebo inak… Vie si vaše dieťa umyť ruky tak, aby riziko chorôb bolo naozaj minimálne?
Správne umývanie rúk vyzerá takto:
- Umývanie rúk sa deje pomocou vody a mydla.
- WHO prednedávnom vydalo odporúčanie, v ktorom by sme si ruky mali umývať dostatočne dlho a to presnejšie tak dlho, koľko vám trvá zaspievanie „Happy birthday to you“ a to presnejšie 2x po sebe.
- Nezáleží na tom, či si umývate ruky teplou alebo studenou vodou. Na zabitie baktérií potrebujete vodu teplejšiu ako 55°C a v tej nedokážete udržať ruky dostatočne dlho… Spálite sa.
- Kľúčové je teda používanie mydla! Mydlo je totiž tá správna ochrana pred virózami. Je jedno, či si ho dávate veľa alebo málo, pokiaľ ním pokryjete celý povrch ruky z oboch strán.
- Pritom pre zdravie je lepšie používať obyčajné mydlo a nie antibakteriálne. Nedokázalo sa, že by to antibakteriálne zabilo viac patogénov ako obyčajné. Lenže antibakteriálne väčšinou obsahuje triclosan, ktorý podporuje rozvoj rezistencie baktérií voči antibiotikám a je podozrivý zo schopnosti narúšať hormóny u ľudí.
- Čerešnička na záver: dôležitou časťou umývania rúk je aj ich uschnutie. Tým, že máte mokré ruky, sa oveľa ľahšie prichytia prípadné choroboplodné zárodky z predmetov, ktoré po umytí rúk chytíte. Pred odchodom z toalety väčšinou musíte chytiť kľučku dverí. Je pritom v podstate jedno, či použijete jednorazovú utierku alebo taký ten „fén na ruky“.
Tak ako, umývate si ruky vždy správne? A vaše deti?
V nákupnom košíku sa nič neje
Vždy keď idem na nákup potravín, stretnem viacero malých detí sediacich v nákupnom košíku a žujúcich rožok. Chytia sa tej rúčky, potom rožka, alebo si ten rožok o tú rukoväť oprú. Vidíte tam aj vy ten prenos patogénov?
Odkedy mám deti, tak sa mi asi 2 až 3-krát stalo, že keď som nedávala pozor, nejaké moje dieťa (pod jeden rok) spokojne olizovalo rukoväť. Hádajte koľko trvalo kým dostali soplíky? Presne dva dni. A to som bola ešte rada, že šlo o soplík a nie žltačku.
Riešením je nič tam nejesť, zabrániť olizovaniu rukoväti malými deťmi a nedávať si ruky do úsť, prípadne nejesť, až kým si dieťa ruky po nákupe neumyje. Pre malé deti sediace v košíku vymysleli látkovú ochranu, ktorú navlečiete okolo sedačky.
Nedotýkame sa rukami očí, nosa ani úst
Nedotýkať sa rukami očí, nosa ani úst je perfektný zvyk, ktorý zabráni prenosu vírusov z predmetov. Lenže mám s ním sama problém. Viem o tom, dávam si pozor, potom sa zamyslím a pristihnem sa pritom, ako si pretriem oči.
Je však veľmi prospešné, ak sa tento zvyk naučíte vy aj vaše dieťa. Naozaj to pomáha ako ochrana pred virózami.
Voľný čas trávime vonku, ideálne v prírode
Naučiť dieťa tráviť čas vonku, užívať si to a brať to ako samozrejmosť je veľkou devízou do budúcnosti. Prispieva to k zdraviu na viacerých úrovniach. Z tých základných spomeniem aspoň otužovanie, čistejší vzduch ako v interiéri, dostatok svetla s následným vplyvom na kvalitný spánok či produkciu vitamínu D.
V súvislosti s virózami, je dobré tráviť čas vonku za každého počasia a obmedzovať pobyt v preplnených miestnostiach. Často sa však stretávam s tým, že akonáhle klesne vonkajšia teplota pod 20°C, vonku nestretnete ani živú dušu. Všetci sú v herniach, nákupných centrách či na krúžkoch. A presne tam sú aj tie vírusy.
Neolizujeme veci
Viem, že keď máte niekoľko mesačné dieťa, predstava nácviku neolizovania vecí je skôr utópiou ako realitou. Lenže čím skôr to dieťa naučíte, tým lepšie. Metódou, ktorá fungovala mne, bolo vyčlenenie vecí, ktoré deti mohli bez problémov doma olizovať a zobrať takýto predmet so sebou aj vonku. Občas to pomohlo, občas nie. Ak máte lepšie tipy, pokojne ich uveďte do komentára.
Kýchame a kašleme do lakťovej jamky, nie do rúk
Viete, ako nás vždy učili kýchať a kašľať tak, že si ústa zakryjeme rukou? Tak WHO vydalo iné odporúčanie: nekýchať do rúk, ale do jamky nad lakťom, ktorá vznikne po miernom zohnutí ruky.
Keď som nad tým rozmýšľala, je to perfektná rada. Ak by sme kýchli do dlane, tak obrovské množstvo kvapôčiek na nej zostane a počká, kým sa niečoho dotkneme. Za to vnútornou stranou predlaktia sa nechytáme ničoho.
Podpora zdravého životného štýlu
Naučiť deti zásady zdravého životného štýlu sa im zíde nielen z hľadiska viróz. Pokiaľ chceme udržiavať imunitný systém v jeho plnej sile, musíme dbať na správnu stravu, dostatok kvalitného spánku, množstvo pohybu, čo najdlhšom pobyte na čerstvom vzduchu a slnečnom žiarení. Všetky tieto veci sa správnou výchovu stanú bežnou súčasťou života našich detí.
Ťažké na tom je, že deti sa učia hlavne príkladom rodičov a ruku na srdce, nie všetci máme tieto veci zvládnuté na jednotku.
Ako vybudovať návyk u malého dieťaťa?
Práve dnes som rozmýšľala nad tým, že niekedy by som skôr naučila nový povel psa ako svoje dieťa automaticky si umývať ruky po príchode domov. Je totiž toľko zaujímavých vecí, čo sa dá robiť namiesto toho: jedlo, hračky, jedlo, voda, jedlo… (Mám dosť pahltné dieťa).
Lenže, tieto návyky naozaj fungujú ako ochrana pred virózami.
Jediné, čo zaberá je nekonečné opakovanie, ísť príkladom a opakovane vysvetľovať. Raz sa to naučia robiť sami a dovtedy… majú rodičov na pripomínanie!
Pridaj komentár