Potrat je bolestivý zážitok. Aj keď ste to dieťa nikdy nevideli, viete, že bolo a už nie je. Možno to niektorí nechápu, ale je to strata a nie je ľahké sa s ňou vyrovnať. Okrem spracovania mnohých emócií, cez smútok, úzkosť, trúchlenie, nastupuje ešte ťažšia časť. Výčitky svedomia. Mohla som zabrániť potratu?
Ako často k potratom dochádza?
Problematike potratov som v minulosti nevenovala pozornosť. Áno, v okolí som počula, že pár žien to v minulosti zažilo.
Až kým sa to netýkalo môjho prvého dieťaťa. Všetko bolo v poriadku až do 10. týždňa, kedy na ultrazvuku zrazu nebolo vidieť srdiečko. Odborne sa to volá zamĺknutý potrat. Prirodzene som chcela vedieť, prečo sa to stalo a čo som mohla urobiť inak. Začala som preto hľadať odborné informácie…
Čuduj sa svet, je to oveľa bežnejšie, ako som si myslela.
Štatistiky hovoria, že každá štvrtá žena zažije aspoň raz v živote potrat. To sú tehotenstvá, ktoré boli zachytené minimálne domácimi tehotenskými testami. Predpokladá sa, že skutočný výskyt je ešte častejší, pretože dochádza k stratám ešte skôr, ako si to žena všimne.
Profesor William R. Rice sa vo svojom článku venoval práve problematike skutočného výskytu potratov u ľudí. Bral do úvahy klinicky overené tehotenstvá aj s odhadom tých skorých, ktoré tehotenské testy ešte nedokážu zachytiť. Na základe svojho výskumu klinických štúdií a ich štatistického spracovania odhaduje, že:
- vo veku 20-25 rokov končí 50% tehotenstiev spontánnym potratom,
- vo veku 30-35 rokov je to až 60%,
- po 40-tke je to už 80%.
Tieto výsledky prekvapili aj mňa. Miera potratov u človeka je až 6-krát vyššia ako u myší a králikov a 2-krát vyššia ako u ošípaných, oviec alebo kôz. V celej živočísnej ríši je práve človek druhom, u ktorého je potratov najviac.
Keď začnete o tejto téme hovoriť so ženami z vášho okolia, budete prekvapená, koľko z nich má s tým skúsenosť. Keď prejde prvý šok, skúste osloviť pár, ktorým veríte. Ak tým už prešli, budú vám vedieť pomôcť a v týchto chvíľach ženy držia spolu.
Prečo dochádza k potratom?
Áno, sú isté veci zo životného štýlu, ktoré môžu mierne zvyšovať riziko potratov. Patria k nim stres, fajčenie a vysoká konzumácia alkoholu. Potom sú tu ochorenia ako je endometrióza, myómy na maternici, problémy so štítnou žľažou,… Taktiež to môžu spôsobiť určité prekonané alebo akútne infekcie, ako sú chrípka, toxoplazmóza a pod.
Po potrate je pre pokoj duše dobré ísť sa vyšetriť k obvodnému lekárovi a gynekológovi na ich vylúčenie.
Ak je všetko negatívne, tak by si každá žena po potrate mala prečítať a plne uvedomiť, že drvivú väčšinu spontánnych potratov majú na svedomí chromozomálne chyby v DNA bábätka.
Bábätko, ktoré vzniklo, by nebolo zdravé. Počet poškodení DNA rastie s vekom matky. Rovnako stúpajú aj potraty.
Vedci prednedávnom objavili spôsob, akým túto skutočnosť naše telo kontroluje. To, že u ľudí je taká vysoká miera potratov, nie je našou slabosťou, ale evolučným pokrokom.
Väčšinou privedieme na svet po jednom potomkovi. Preto telo urobí všetko na to, aby ten potomok mal čo najlepšiu šancu prežiť a posunúť našu genetickú informáciu ďalej.
Po uhniezdení embrya na sliznicu maternice má ľudské telo schopnosť vyhodnotiť, či je potomok zdravý alebo nie. Ak áno, vývoj sa podporí. Ak nie, vývoj sa prirodzene zastaví.
Nie, za potrat si nemohla
Potraty sú prirodzenou súčasťou ľudskej evolúcie. Aj keď sú hrozne bolestivé, sú dôležité na to, aby sme mali čo najzdravších potomkov. Neznamená to, že sa to bude pri budúcom tehotenstve opakovať.
Dôležité je vedieť, že môžeš otehotnieť a je veľká šanca, že nabudúce to vyjde. Ale na to bude čas neskôr.
Čerstvo po potrate zameraj všetku energiu na seba, výčitky nemáš mať prečo. Na otázku: „Mohla som zabrániť potratu?“ si rovno odpovedz, že nemohla. Ak potrebuješ, prosím, vyhľadaj pomoc, či už priateľov, rodiny, iných žien s rovnakou skúsenosťou alebo odborníkov.
Pridaj komentár