Vždy som bola presvedčená, že choré dieťa v škôlke (odborne v predškolskom zariadení) nemá čo robiť. V poslednej dobe som však zistila, že ani len pediatri nie sú za jedno, či choré dieťa do škôlky má ísť alebo nie. A teraz sa nebavíme o jemnej nádche.
Čo hovorí zákon?
Touto problematikou sa zaoberá Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a aspoň ten má v týchto veciach jasno. Choré dieťa do predškolského zariadenia nepatrí a pokiaľ to nie je jasné rodičovi, tak je úlohou škôlky túto skutočnosť zabezpečiť. O tom, čo znamená „choré dieťa“, by sa dalo diskutovať, preto v zákone je uvedené, že dieťa nesmie prejavovať príznaky prenosného ochorenia.
Prenosné ochorenie je ochorenie, ktoré je vyvolané biologickým faktorom, ktorý je schopný vyvolať individuálnu alebo hromadnú infekciu, ochorenie alebo otravu u ľudí.
Nezáleží teda, či je ochorenie vírusového, bakteriélneho pôvodu alebo vyvolané parazitmi. Pokiaľ je tu možnosť prenosu na ďalšiu osobu, choroba sa má liečiť mimo detský kolektív.
Tým pádom argument, že veď dieťa neužíva antibiotiká, nie je relevantný na posúdenie jeho neinfekčnosti.
Základné prejavy prenosného ochorenia
Samozrejme, je nutné brať do úvahy fakt, že učiteľka v materskej škôlke nie je zdravotnícky pracovník a preto jej úlohou je sledovať u dieťaťa príznaky, ktoré vie zistiť bežný človek.
K tým základným patrí:
- Výtok z nosa, hocijakej farby a konzistencie (ľudovo „soplík“).
- Kašeľ alebo kýchanie sú jednoznačne podozrivé.
- Začervenané oči, prípadne s výtokom. Zápal spojiviek sa v detských kolektívoch veľmi rýchlo šíri.
- Vyrážka, či iné podozrivé kožné zmeny.
- Škrabanie sa dieťaťa vo vlasoch.
Povinnosti predškolského zariadenia
Podľa zákona sa do škôlky môže prijať len dieťa, ktoré ráno pri vstupe do škôlky neprejavuje vyššie spomenuté príznaky.
Ako ste si všimli, viacero z týchto príznakov sa dá pripísať aj alergii. Lenže učiteľka nemá ako vedieť odlíšiť alergiu od infekčného ochorenia. Samozrejme, ak dieťa do škôlky chodí dlhšie, tak ho učiteľky už poznajú a vedia, čo je u dieťaťa bežné a čo sa u neho včera rozhodne neprejavovalo.
Aj na tento prípad však zákon myslel a učiteľka má povinnosť dieťa podozrivé z choroby neprijať a rodič má možnosť ísť potom k lekárovi, ktorý mu vystaví potvrdenie, že je dieťa „neinfekčné“. S takýmto potvrdením už učiteľka dieťa príjme. Samozrejme, predpokladá sa, že pediater toto potvrdenie vystaví len v prípade skutočnej neinfekčnosti dieťaťa.
Ak sa takéto prejavy ukážu počas dňa, každá škôlka má mať miestnosť na izoláciu chorého dieťaťa, tzv. izolačku. Ak dieťa ochorie počas dňa, je povinná ho izolovať, informovať rodičov a zabezpečiť nad dieťaťom dohľad pokiaľ si poň rodič nepríde.
Realita v škôlkach
Toto všetko hovorí zákon, ale realita v škôlkach je častokrát odlišná. Nasledujúci text opisuje moje zistenia v posledných týždňoch a obsahuje aj informácie z vašich správ cez moje sociálne profily na Instagrame či Facebooku.
Aj pediatri sa v názoroch rozchádzajú
V posledných dňoch som mala možnosť rozprávať sa s viacerými pediatrami a môžem povedať, že ich stanoviská boli značne rozdielne. Jedni tvrdia, že dieťa sa má doma úplne vyliečiť z ochorenia, za ktorým má nasledovať rovnako dlhá doba rekonvalescencie. V praxi si to predstavte asi takto: týždeň má dieťa virózu, ďalší týždeň má nasledovať rekonvalescencie, počas ktorej je už dieťa úplne zdravé. Po antibiotikách by mala byť rekonvalescencia ešte dlhšia, ale ten týždeň je teda pri nich minimum. Musím priznať, že tento postup je pre dieťa ideálny a vďaka nemu sa do kolektívu vracia dôkladne doliečené dieťa.
Na druhej strane sa stretnete s lekármi, ktorí sa odvolávajú na stav a praktiky zo zahraničia. Tam vraj bežne choré dieťa v škôlke nájdete aj s teplotami, teda po užití lieku na zníženie horúčky. Výsledkom sú síce častokrát deti, ktoré musia mať vybraté nosohltanové alebo podnebné mandle, ale tak rodič môže pekne krásne nastúpiť do zamestnania. Ak máte smolu a dieťa máte stále choré, musíte si buď nájsť opatrovateľku alebo zostať s dieťaťom doma do jeho približne piatich rokov.
Akási medzi skupinami medzi lekármi hlási kompromis medzi týmito dvoma vyššie spomenutými extrémami. Dieťa s teplotou a ťažšími príznakmi ochorenia (kašeľ, vyrážky, farebný výtok z nosa a pod.) v kolektíve nemá čo robiť, ale dieťa so slabou nádchou do kolektívu pokojne ísť môže, tak isto ako dieťa, ktorému ťažšie príznaky ochorenia už ustúpili a rekonvalescencia následne neprebieha v domácom prostredí. Tento názor sa mne zdá asi najschodnejší.
Pravdou totiž je, že dieťa pred prepuknutím bežnej nádchy je už aspoň jeden deň infekčné, aj keď príznaky ešte nemá. Takže ostatné deti si už ten vírus v kolektíve veselo odovzdávajú a izolácia takto chorého dieťaťa pre ne nemá veľký prínos. Lenže tu sa jedná o vírusy, ktoré u toho dieťaťa nevyvolajú ani vyššiu teplotu, ani kašeľ.
Rodičia
Ako zisťujem v škôlke svojho syna, rodičia k ochoreniu detí pristupujú naozaj pestro. Jedny seriózne, choré dieťa si nechajú doma, jednak kvôli zabráneniu šírenia ochorenia v škôlke a hlavne kvôli tomu, že tomuto dieťaťu je skutočne zle a potrebuje sa liečiť.
Druhou skupinou sú rodičia, ktorí neberú ohľad ani na svoje dieťa a už vôbec nie na tie ostatné v škôlke. Pokojne tam odnesú choré dieťa, s teplotou a dokonca aj s vážnymi chorobami. Počula som aj príbehy, kedy rodičia chceli doniesť do škôlky dieťa s ovčími kiahňami či dokonca šarlachom.
V škôlke môjho syna sa dokonca stala situácia, kedy jedno dieťa malo horúčku, kašeľ a čo ja viem čo ešte. Škôlka, samozrejme, kontaktovala matku hneď ráno, ale tá len zhodnotila, že je jej to ľúto a že príde hneď ako bude môcť… A mohla až o piatej večer. Samozrejme, dieťa medzi časom nakazilo ostatné deti v okolí.
Zamestnanie
Hlavným dôvodom, prečo rodičia dávajú do škôlky choré deti je, že nechcú prísť o zamestnanie alebo o časť príjmu.
Chápem, že to nie je sranda. Počula som aj príbehy o tom, ako kvôli OČR rodič prišiel o zamestnanie. Bežnou situáciou totiž je, že matka nastúpi do zamestnania, dieťa po nástupe do škôlky, s takmer istotou, ochorie do troch dní, matka musí ostať na OČR a po návrate do zamestnania ju čaká výpoveď v rámci skúšobnej doby.
V týchto prípadoch by som aj chápala, že trochu choré dieťa do kolektívu odnesiete. Lenže, práveže častejšie sa stretávate s takýmto správaním u rodičov, ktorí majú svoje vlastné firmy alebo sú to matky na materskej s mladším súrodencom a podobne.
Učiteľky v predškolských zariadeniach
V škôlke svojho syna som sa bola sťažovať na to, že prijímajú do kolektívu choré deti. Vďaka tomu sa so mnou učiteľky viac rozprávajú na túto tému. Pravdou je, že im taktiež vadí, že ráno im chodia do kolektívu choré deti, pretože ony chorľavejú potom tiež častejšie. Lenže, každé ráno sa musia hádať s rodičmi týchto chorých detí, pričom ako som počula, bola som jedna z mála, čo sa ozvala, že jej to ako rodičovi zdravého dieťaťa vadí.
Sama som bola svedkom niekoľkých výmien názorov medzi učiteľkou a rodičom chorého dieťaťa v škôlke a verte mi, nie je to nič príjemné.
Výsledky ranného filtra v predškolskom zariadení
To, že choré dieťa v škôlke nemá čo robiť, má zmysel.
Aj na Slovensku aktuálne prebiehajú sledovania výsledkov ranného filtra v škôlkach, čiže rannej kontroly zdravotného stavu dieťaťa pred jeho prijatím do kolektívu.
Výsledkom ranného filtra v jednej materskej škôlke je zníženie chorobnosti detí oproti minulému roku o viac ako polovicu. Jasne tu vidieť, že to má zmysel.
Áno, ranný filter znamená, že v prvých týždňoch po zavedení sú rodičia s deťmi viac doma, pretože sa doliečujú všetky choré deti, ktoré si dovtedy choroby neriadene odovzdávali medzi sebou. Ale pokiaľ sa to dodrží a choré dieťa sa do kolektívu jednoducho ráno nepustí, tak z toho v konečnom dôsledku profitujú všetky deti a ich rodičia. Nielenže chýbajú z práce menej, ale ich dieťa nie je toľko choré a jeho zdravie nie je ohrozené opakovanými infekciami.
Totiž, taká angína či chrípka určite nie sú ochorenia bez rizík na dlhodobé zdravie dieťaťa. Špeciálne, ak nie sú dostatočne liečené.
Ak chcete zlepšiť zdravotný stav svojho dieťaťa, najlepšou cestou je jeho očkovanie, dodržiavanie hygienických návykov, zdravého životného štýlu a otužovania. Obmedzenie jeho kontaktu s chorými deťmi v detských kolektívoch má jednoznačne pozitívny vplyv, najmä teraz v chrípkovom období.
Takže, ak váhate, či máte hájiť zdravie svojho dieťaťa v škôlke, určite choďte do toho. Zákon je na strane zdravých detí a verte mi, tie učiteľky sa nemôžu cítiť osamelé v boji s veternými mlynmi. Presne tak sa totiž často cítia, keď stoja pred agresívnymi rodičmi, ktorí nerešpektujú liečebný režim detí a tí ostatní rodičia sú ticho.
Pridaj komentár