Stav zdravia obyvateľov Európskej únie sa pravidelne sleduje a hodnotí. Každý rok vyjde hodnotiaca správa, ktorú vypracúva OECD a European observatory on Health Systems and Policies v spolupráci s Európskou komisiou.
V rámci hodnotenia sa sledujú hlavné aspekty vývoja zdravia, efektívnosť, dostupnosť a odolnosť jednotlivých národných zdravotníckych systémov. Ako sme teda dopadli v hodnotení v roku 2019?
Základné ukazovatele zdravotného stavu
Všeobecne môžeme povedať, že stav zdravia slovenského obyvateľstva sa od roku 2000 zlepšuje. Predpokladaná dĺžka života terajších novorodencov sa stále predlžuje, aj keď stále sme ešte pod priemerom Euróspkej únie. Naše deti sa pravdepodobne dožijú 77.3 rokov, čo je oproti priemeru EÚ (80.9 rokov) o 3.6 rokov menej. Pre trošku presnejšiu predstavu je dobré uviesť, že naši českí susedia sa dožívajú o takmer dva roky viac.
Je však veľký rozdiel v dožívaní sa mužov a žien (muži sa dožívajú o 6.9 rokov menej ako ženy), súčasne je jasne vidieť vplyv sociálno-ekonomického zázemia na dĺžku života. Najväčší rozdiel je u mužov, kde muži s nižším vzdelaním sa dožívajú až o 14 rokov menej v porovnaní so vzdelanejšími mužmi. Veľkú rolu, pravdepodobne, hrajú viaceré rizikové a hlavne preventabilné faktory, o ktorých si povieme neskôr.
Ľudia u nás zomierajú najmä z dôvodu:
- srdcovo-cievnych chorôb (či už ischemická choroba srdca alebo náhlych cievnych príhod),
- rakoviny – pľúc, hrubého čreva, prsníkov či pankreasu
- zápalu pľúc
- chronickej obštrukčnej choroby pľúc
- diabetu
- chorôb pečene.
Keď sa na to pozriete bližšie, ide zväčša o ochorenia, ktoré je možné vhodnou prevenciou znížiť alebo skorým screeningom úspešne liečiť. V podstate to je aj jednou z vecí, ktorú nám táto správa vytýka.
Stav zdravia vybratých skupín obyvateľstva
Ďalšou vecou, ktorej by sme mali venovať pozornosť, je zlý stav zdravia rómskej menšiny. Alarmujúca je dojčenská úmrtnosť, ktorá je u rómskej menšiny až 4-krát vyššia ako je európsky priemer, či viac ako 2.5-krát vyššia ako nerómskej slovenskej skupiny. Taktiež chorobnosť a predčasná úmrtnosť je tu vyššia ako u ostatného obyvateľstva.
Dôležité je aj hodnotenie zdravotného stavu osôb starších ako 65 rokov. Na Slovensku je predpoklad, že po 65 budú ľudia žiť ešte 17.4 rokov, z čoho len 3.9 rokov bez chronického ochorenia či zdravotného postihnutia. Oproti nám, priemer Európskej únie hovorí, že v Európe sa ľudia priemerne dožívajú po 65 roku ešte ďalších 19.9 rokov, z čoho až 10 rokov bez zdravotného postihnutia. Tu jasne vidíme, že naša kvalita života v dôchodkovom veku je značne horšia ako v iných krajinách Európy.
Rizikové faktory zdravia na Slovensku
Takmer polovicu úmrtí na Slovensku možno pripísať rizikovým faktorom správania a životného štýlu: strava, fajčenie, alkohol a nedostatočný pohyb.
Pritom priemer EÚ je na úrovni iba 39% oproti našim 50%.
Strava
Zlá strava je najdôležitejším rizikovým faktorom pre zdravie Slovákov. Predpokladá sa, že mala na svedomí až 16000 úmrtí v roku 2017. Máme veľkú spotrebu soli, cukru a nezdravých tukov v strave, súčasne s nízkou konzumáciou ovocia a zeleniny.
Zarážajúce sú výsledky spotreby ovocia a zeleniny: až 47% dospelej populácie zje menej ako 1 kus ovocia denne a 48% ľudí hlási, že nezje každý deň zeleninu.
Výsledky hodnotenia našej stravy sú jedny z najhorších z celej Európskej únie.
Tabak
Aktívne alebo pasívne fajčenie má na svedomí až 17% úmrtí. Hlavným problémom je, že fajčenie je časté nielen u dospelých, ale aj u adolescentov. Každý piaty dospelý človek u nás fajčí každý deň. Na rozdiel od ostatných krajín EÚ sa fajčenie na Slovensku neznižuje, ale drží sa na rovnakej úrovni aj napriek protitabakovým opatreniam (zákaz fajčenia na verejným miestach). Viac sa to týka mužov ako žien.
Alkohol
S alkoholom máme najväčšie problémy u adolescentov. Až polovica našich 15 až 16-ročných občanov hlási, že v posledných mesiacoch nadmerne pila alkohol. Je to dosť vysoké číslo, ktoré znamená väčšie riziko úrazov a nehôd v tejto vekovej skupine a určite si to vyžaduje pozornosť rodín a kompetentných inštitúcií. Na druhej strane, konzumácia alkoholu u dospelých mierne klesá.
Pohybová aktivita
Čo je pozitívne, miera obezity u nášho obyvateľstva je jedna z najmenších v Európe, aj keď stále jeden zo siedmich dospelých má nadváhu. Lenže, nadváha a obezita sa začína výraznejšie prejavovať u našich detí a dospievajúcich. Jeden zo šiestich 15-ročných má nadváhu, pričom výskyt nadváhy v tejto vekovej kategórii sa takmer zdvojnásobil oproti výsledkom zpred 12 rokov.
Na druhej strane pohybová aktivita našich detí je relatívne dobrá, ale len traja z piatich dospelých sa venujú stredne intenzívnej pohybovej aktivite aspoň raz za týždeň.
Zdravotný systém Slovenska
Financie do zdravotníctva
Náklady zdravotnej starostlivosti sú prevažne hradené z verejného zdravotného poistenia, ktoré je povinné a dostupné pre všetkých obyvateľov Slovenskej republiky s nahláseným pobytom. To predstavuje viac ako 95% obyvateľstva.
Verejné zdravotné poistenie pokrýva až 80% všetkých výdavkov v zdravotníctve. Zvyšných 20% predstavujú náklady na lieky, zubné ošetrenie a iné záležitosti, ktoré sú hradené zo súkromných prostriedkov.
Vynaložené náklady z verejného poistenia predstavujú priemerne 1600 EUR na obyvateľa v roku 2017. Táto suma je však až o 40% nižšia ako je priemer v EÚ (2300 EUR na osobu). Náklady na zdravotníctvo predstavujú 6.7% HDP (v EÚ je priemer až 9.8% HDP).
Čo je však dosť prekvapujúce, viac ako tretina vynaložených prostriedkov bola na úhradu liekov a zdravotníckych pomôcok. Na Slovensku sa v roku 2017 vynaložilo priemerne až 560 EUR na osobu na lieky a zdravotnícke pomôcky. To je viac ako sa minie priemerne v Európe, konkrétne ide o sumu 522 EUR.
Ďalšia tretina výdavkov bola minutá na ambulantnú starostlivosť, na ústavnú starostlivosť bola vynaložená štvrtina výdavkov. Na čo však treba upozorniť je preventívna starostlivosť, na ktorú sa v našej krajine vynakladá iba 1% výdavkov, čo je príliš málo. Priemerne sa totiž v EÚ minú 3% výdavkov do zdravotnej starostlivosti na prevenciu, pričom, ako som už spomínala, peňazí do zdravotníctva ide o 40% viac ako u nás. V konkrétnych sumách to je 16 EUR na osobu u nás verzus 89 EUR v EÚ.
Pokrytie lekárov a zdravotných sestier
Čo sa týka personálneho obsadenia, tak lekárov máme vraj toľko, ako je priemerne v celej EÚ, ale máme nedostatok zdravotných sestier. Navyše, sú isté rozdiely v pokrytí lekárov a zdravotných sestier na jednotlivých regiónoch Slovenska.
Hospitalizácie
V porovnaní s krajinami EÚ sa na Slovensku uskutoční viac hospitalizácií. Máme vyššiu mieru bežných plánovaných hospitalizácií, ale čo je ešte horšie, viac akútnych stavov sa musí riešiť v nemocniciach ako je to priemerne v iných štátoch.
Viacerým hospitaláciám sa dá predchádzať silnejšou ambulantnou starostlivosťou praktických lekárov. Je potrebné posilniť najmä starostlivosť o chronicky chorých pacientov. To by však vyžadovalo reformu primárnej starostlivosti, pravdepodobne aj zmenu jej financovania, podporenie počtu primárnych lekárov či zvýšenie ich kompetencií.
Efektívnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti
V celej správe nás upozorňujú na vysokú mieru úmrtnosti na preventabilné a liečiteľné príčiny.
Horšiu úmrtnosť na tieto ochorenia má už len 5 iných krajín EÚ. Viac ako 11000 úmrtiam v roku 2016 sa mohlo predísť cez efektívne verejné zdravie a preventívne opatrenia a ďalším 8000 úmrtiam sa dalo predísť správnou a najmä včasnou liečbou.
Prevencia a skríning rakoviny
Slovensko dáva príliš nízku dôležitosť prevencii a sú na ňu vynakladané veľmi malé financie.
Skríningový program na zistenie rakoviny je jeden z najslabších v Európskej únii. Pre príklad sú uvedené nasledovné čísla: Menej ako tretina žien vo veku 50-69 rokov absolvovala mamografiu v posledných 2 rokoch a len 46% žien vo veku 20-69 rokov absolvovalo ster z krčka maternice. Slabý skríning má za následok neskoré odhalenie ochorenia a prejavuje sa to aj na parametri prežitia 5 rokov po objavení rakoviny, ktorý je oveľa horší ako je priemer.
Očkovanie
Ďalším faktorom prevencie je zaočkovanosť obyvateľstva. V roku 2017 bola zaočkovanosť detí nad úrovňou 95%, čo môžeme považovať za celkom slušnú. Lenže zaočkovanosť dospelých jedincov je slabšia. Až 18% ľudí vo veku 35-39 rokov nie je dostatočne imúnnych voči osýpkam. Nízka je aj zaočkovanosť najrizikovejšej skupiny pre chrípku, čiže osôb nad 65 rokov. Z nich je na Slovensku proti chrípke zaočkovaných iba 13%, v EÚ sa priemerne z nich očkuje 43%. Odporúčanie WHO je však až na úrovni 75% týchto obyvateľov. Absentujú dostatočné kampane na zvýšenie zaočkovanosti, ktoré by stav zdravia vedeli posilniť.
Dostupnosť zdravotnej starostlivosti
Slovensko má relatívne nízku mieru hlásenia nedostupnosti zdravotnej starostlivosti. Len 2.4% obyvateľstva hlási, že sa nedostalo k zdravotnej starostlivosti z dôvodu financií, dlhých čakacích dôb či prílišnej vzdialenosti k odborným lekárom.
Väčšina praktických lekárov je koncentrovaná v hlavnom meste a sú oblasti Slovenska, kde je lekárov podstatne menej. Slovensko navyše čelí emigrácii lekárov, pričom počty sa nedopĺňajú lekármi z iných krajín. Z tohto dôvodu sú spustené programy na zvýšenie počtu všeobecných lekárov.
Ďalšou časťou, ktorá ovplyvňuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti je miera finančnej spoluúčasti obyvateľstva. Približne 19% výdavkov nie je hradených zo zdravotného poistenia. Značná časť týchto výdavkov je spojená s úhradami za lieky.
Pružnosť zdravotného systému pre lepší budúci stav zdravia obyvateľov
Zdravotný systém Slovenska sa musí pripraviť na postupné starnutie obyvateľstva. Slovensko má relatívne vysokú mieru úmrtnosti na preventabilné a liečiteľné ochorenia, čo by bolo dobré zmeniť. Je potrebné spustiť viaceré preventívne programy a posilniť úlohu praktického lekára. Jednoznačne je potrebné znížiť náklady na lieky.
Tieto záležitosti si budú vyžadovať reformu niektorých oblastí zdravotnej starostlivosti v budúcich rokoch a jednoznačnú podporu prevencie pre lepší stav zdravia našich obyvateľov.
Pridaj komentár