Ako nepodporovať emocionálne jedenie u detí?

Emocionálne jedenie je konzumovanie jedla aj keď necítime hlad. Dôvody môžu byť rôznorodé a emočný impulz k jedeniu si nemusíme ani uvedomovať. Nadbytočné konzumovanie jedla nad naše potreby je spojené s vyšším príjmom kalórií. Pri častom praktizovaní to vedie k nadváhe až obezite, čo je spojené so zdravotnými rizikami. Určite je na mieste, už od detského veku zaviesť správne stravovacie zvyky a nepodporovať emocionálne jedenie u detí.

Čo spúšťa emocionálne jedenie?

Človek by správne mal jesť iba keď je hladný a len pokým hlad neuhasí. Emocionálne jedenie je také, kedy jeme aj keď hladný nie sme. Netýka sa každého z nás, ale je spôsobené zlými stravovacími návykmi. Tie si nesieme väčšinou už z detstva.

Jedlo môžeme používať:

• ako odmenu, keď sa nám niečo podarí
• na zahnanie nudy
• na otupenie úzkosti a depresie
• na rozptýlenie, keď nás niečo trápi
• ako upokojenie v stresových situáciách
• ako súčasť pozerania televízie
• žutie zo zlosti
• na zahnanie únavy, …

Treba sa na to pozerať ako na neefektívne spracovanie emócií. Tie sa aj tak vrátia, len máme pri tom zbytočne vyšší kalorický príjem.

Aké zlozvyky môžu viesť k emocionálnemu jedeniu u detí?

Nútime deti jesť, aj keď už sú plné

Určite nikto nerád plytvá jedlom. Veľakrát preto nútime deti jesť väčšie porcie ako sami potrebujú. Treba predsa zjesť všetko, čo je na tanieri. Dôvodom môže byť aj naša neschopnosť odhadnúť veľkosť porcie primeranej dieťaťu.

Týmto spôsobom sa dieťa odnaučí vnímať signál sýtosti a konzumuje jedlo aj po ňom. Odnaučí sa vnímať svoje potreby a v dospelosti mu bude prirodzené jesť viac, ako by chcel.

Keď sa dieťa nudí, dávame mu niečo jesť

Poznáte to? Cesta autom a na to, aby ste dieťa utíšili z plaču, strkáte mu jednu chrumku za druhou? Ja teda áno, moje deti inak ako s hrozným plačom necestovali.

Pýtate sa aj vo vyššom veku, či by si niečo nedal na jedenie, keď sa nudí?

Tieto nevinne vyzerajúce chvíle učia deti zaháňať nudu jedlom. Ak sa z toho stane zvyk, neveští to nič dobré.

Po poranení niečo pod zub?

Spadlo vaše dieťa z preliezky a na upokojenie mu ponúkate kúsok keksíka? Alebo ako odmenu za návštevu lekára? Keď sa mu niečo nepodarí, idete si dať na lepšiu náladu koláčik? Je to tam.

Odmena za výkon… mlsanie

Používate ako výchovnú metódu: sladkosť za odmenu? Dieťa spraví, čo od neho požadujete a dostane za to cukrík, keksík, ovocie či iné jedlo?

Podobne to platí aj pri vysvedčení, vyhratom zápase, výlete. Ak naučíte dieťa, že za pozitívne veci alebo za vykonanú prácu sa konzumujú jedlá, bude to robiť aj v dospelosti.

Jedlo a televízia

Nie jedného dieťaťa sa týka fakt, že nechce jesť. Rodičia často skúsia hocičo, aby prijalo niečo zdravé. Sama to poznám, syn vyše roka nechcel jesť a keďže chodil aj do škôlky, jeho imunita nebola najlepšia. Tu som, našťastie, bola ostražitejšia.

Viacero rodičov to ale rieši kŕmením pri pozeraní televízie alebo rozprávok na tablete. Dieťa síce v tom čase zje navarené jedlo, ale z dlhodobého hľadiska bude mať televíziu spojenú s jedlom. To môže pokojne viesť k neustálemu vyjedaniu nezdravých jedál pri večernom filme.

Jedenie zo stresu

Zvýšený príjem jedla v období stresujúcich životných okolností je častejší, ako by sme si mysleli. Vedci zistili, že takéto reakcie na stres začínajú byť u dieťaťa pozorovateľné už vo veku 4 rokov. Čím je dieťa staršie, tým môžu byť tieto tendencie viditeľnejšie. Samozrejme, čím väčší stresor, tým horšie.

Prečo vzniká emocionálne jedenie u detí?

Treba si v prvom rade uvedomiť, že nemôžeme vyslovene obviňovať rodičov za tento zvyk u detí. Sú to bežné výchovné metódy v našej spoločnosti a človek musí mať nadhľad, aby porozumel, kam to môže smerovať.

Tendencie emocionálneho jedenia nie sú vrodenou záležitosťou, ale sú naučené. Dieťa ich preberá buď spôsobom odpozorovania od rodičov alebo ich chápe ako spôsob spracovania svojich emócií.

Rodičia si tento fakt veľakrát neuvedomujú ani na svojom správaní. Je potrebné, aby to najprv zistili, pochopili a odstránili u seba. Potom môžu ísť dobrým príkladom pre svoje deti. To sa však ľahšie povie ako urobí a je potrebný aktívny krok od oboch.

Podávanie maškŕt deťom je v okolí veľmi rozšírené. Je potrebná bližšia analýza a sledovanie súvislostí v situáciách, kedy deťom ponúkame jedlo. Ja sama som si to donedávna neuvedomovala a o emocionálnom jedení vedela asi toľko, čo o vedľajších galaxiách… niečo také existuje a to je všetko.

Samú ma prekvapilo, že sú u nás situácie, kedy deťom dávam sladkosti v nesprávnych chvíľach. Musím sa tomu viac venovať a naučiť deti inak spracúvať emócie. Určite to nepôjde zo dňa na deň, ale už aspoň viem, na čo si dávať pozor.

Poznámka na záver: nemusí sa jednať len o sladkosti, či slané pochúťky. Môžeme podobne fungovať aj s vareným jedlom alebo s ovocím.