Keď sme boli malí, pri prechladnutí sa o nás starali naše mamy, či babky. Každá z nich mala svoje overené babské recepty a presvedčenia. Veľa z toho je založené na rokmi overených pozorovaniach, no niektoré veci sa generačne šíria bez zjavného opodstatnenia. Sú všeobecne rozšírené rady pri virózach fakty alebo mýty? Poďme sa na to spolu pozrieť.
Mlieko zahlieňuje, nepi ho pri nádche
Väčšina z nás verí, že keď bude piť mlieko pri nádche, zhorší to jej príznaky a bude sa tvoriť viac hlienov. Či je tomu naozaj tak, overovali vedci klinickými štúdiami.
Jednou z týchto klinických štúdií, je štúdia na 60 dobrovoľníkov nakazených rhinovírusmi, ktorí si zaznamenávali počas 10 dní koľko mliečnych výrobkov skonzumovali a zároveň sa im hodnotila miera tvorby hlienov vážením vysmrkaných vreckoviek. Výsledkom bolo, že množstvo produkovaného hlienu, ani miera symptómov ochorenia nie sú závislé od množstva mlieka, ktoré chorý človek príjme. Zároveň sa však na subjektívnom vnímaní pacientov potvrdil vplyv viery v dané tvrdenie. Tí, ktorí na začiatku uviedli, že danému tvrdeniu veria, v odpovediach v dotazníkoch uvádzali, že po konzumovaní mlieka sa im ich stav zdal horší, aj keď objektívne ukazovatele to nepotvrdili.
Iná štúdia mala iný model. U 169 dobrovoľníkoch sledovala vplyv obyčajného mlieka a sójového mlieka na produkciu hlienu. Účastníci boli rozdelení do dvoch skupín, pričom jedna pila obyčajné mlieko a druhá sójové. Chuť mliek bola na nerozoznanie, takže nikto z nich netušil, do ktorej zo skupín patrí. Výsledky pozorovaní poukazujú na to, že neboli rozdiely v produkcii hlienu, ani v symptómoch ochorenia medzi týmito skupinami. Zaujímavé však bolo zistenie, že obidve skupiny rovnakou mierou hodnotili, že sa im ich sliny a hlieny subjektívne zdajú byť hustejšie.
Záver:
Mlieko a mliečne výrobky neprispievajú k zhoršeniu príznakov virózy, ani k zvýšenej produkcii hlienu. Subjektívne sa však môžeme po mlieku cítiť horšie, takže ak je toto váš prípad, tak zvážte, či mlieko budete počas virózy konzumovať alebo nie. Nezabudnite však vtedy na fakt, že vápnik je veľmi dôležitý minerál pre správne fungovanie imunitného systému. Pokiaľ vylúčite zo stravy mliečne produkty, dbajte na potrebný denný prísun vápnika z iného zdroja.
Daj si horúci čaj s medom a citrónom.
Pozitívny účinok medu pri chorobách spočíva v obsahu aktívnych látok, ktoré majú pravdepodobne antibakteriálny a antivirotický účinok (nie je to však antibiotikum). Med pomáha bojovať s infekciou, zmierňuje bolesť hrdla a kašeľ. Aktívne látky sa však postupne ničia zo zvyšujúcou sa teplotou, čiže čím je teplota vyššia, tým je účinok nižší. Testovalo sa to v podmienkach in vitro (v sklíčkach proti konkrétnym typom baktérií). Zistilo sa, že záleží z ktorých rastlín je med vytvorený, pretože pre každý typ medu a každý typ baktérie sa pokles aktivity vyvíja rozdielne. Zhrnutím však môžeme konštatovať, že ak chceme mať z medu v čaji viac ako len cukor, pridáme ho až do vlažného čaju s teplotou okolo 40°C.
Pozor však na použitie medu u detí do 1 roku, kde by sa používať vôbec nemal. Nie z dôvodu rozvoja alergie, ako si mnohí myslia. Dôvodom je riziko botulotoxínu. Imunitný systém detí do jedného roka nie je schopný si s prípadnými spórami baktérií z medu bez problémov poradiť a môže dôjsť k rozvoju infekcie. U starších detí a dospelých je med úplne bezpečný.
S vitamínom C z citróna je to podobné. Taktiež je to látka citlivá na teplo, treba ju dávať až do vlažných alebo studených nápojov. Pri infekciách treba dávať pozor na denný príjem aspoň 100 mg vitamínu C za deň, ideálne v podobe čerstvého ovocia a zeleniny.
Počas choroby je veľmi dôležité ostať dostatočné hydratovaný. Pri horúčkach strácame vodu potením a smrkaním. Tým sa naše telo chladí a navyše sa dostávajú z tela škodlivé látky. Dostatok vody v tele udržuje ideálnu vlhkosť slizníc, ktorá je kľúčová pre správne fungovanie imunitného systému a prvotnú líniu obrany.
Záver:
Dbajte na dostatočný pitný režim, ideálne vlažnými nápojmi. Konzumácia medu a citrónovej šťavy pri chorobách prospieva, ale nepridávajte ich do horúcich nápojov.
Obleč sa, lebo prechladneš
Aj vy veríte tomu, že keď sa slabo oblečiete, prechladnete? Tu sa vedci skôr prikláňajú k iným teóriám. Aby sme ochoreli, musíme prísť do kontaktu s vírusmi, nezávisí to od subjektívneho pocitu tepla alebo zimy. Ochorenie zväčša závisí od iných faktorov:
- Ústredné kúrenie vysušuje vzduch v interiéri a chladné počasie prispieva k nízkej vlhkosti von. To spôsobuje, že naše sliznice sú náchylnejšie na infekcie. Vírusy aj baktérie sa na ne oveľa ľahšie prichytia, pretože na nich chýba ochranná vrstva kľúčová pre správne fungovanie imunity.
- Väčšinu času v zime trávime zavretí vnútri s inými ľuďmi, čo zvyšuje riziko prenosu z človeka na človeka
- Vonkajšia nízka teplota uľahčuje prežívanie vírusu chrípky a ten sa tak šíri nezávisle od toho či nám je zima alebo nie
Záver:
Pri miernom pocite chladu neochorieme, ale je príjemnejšie, keď nám zima nie je. Zvoľte iné opatrenia na zníženie rizika prenosu infekcie. Detailné informácie o vplyve chladu na imunitu nájdete v článku: Ako pomáha otužovanie proti virózam.
Si chorý? Počkaj, uvarím ti slepačí vývar
Toto pozná každý z nás. Hrejivý pocit keď zjeme výborný vývar. Nejde však len o placebo efekt. Vývar z kostí, mäsa a zeleniny naozaj pri virózach pomáha. Obsahuje totiž zmes minerálov a vitamínov prospešných pre funkcie imunitného systému. Je plný vápnika, horčíka, fosforu, kremíka a síry z kostí. Vývar zo zeleniny doplní do polievky fytonutrienty. K rýchlejšiemu zotaveniu prospievajú aj vyvarené zložky kĺbov a šliach. Tie obsahujú kolagén, chondroitín sulfát a glukózamín, ktoré sa síce varom čiastočne rozpadnú, ale poskytnú telu stavebné zložky na obnovenie vlastných slizníc poškodených infekciou. (BBC)
Záver:
Vývar teda nie je ideálny len ako liečba prechladnutia, je skvelý aj ako prevencia.
Sú ľudia, ktorí nebývajú nikdy chorí.
Každý z nás prichádza v sezóne akútnych respiračných infekcií do kontaktu so stovkami vírusov, schopných rozvinúť virózu. Záleží od „skúseností“ nášho imunitného systému, či dokáže adekvátne rýchlo zareagovať na napadnutie. Niektoré vírusy totiž už za život spoznal a vie voči nim rýchlo a efektívne zakročiť. My posudzujeme mieru toho, či sme chorý alebo nie, podľa symptómov resp. prítomnosti teploty. To však nesúvisí s tým, či infekcia prebieha alebo nie, ale od nášho imunitného systému, akú silnú imunitnú reakciu vyvinie pri konkrétnej infekcii. Poznáte všetci ten pocit, že „na vás niečo lezie…“. Tak práve vtedy prekonávame infekciu, ale imunitný systém to zvládne bez zvýšenia teploty a len s miernymi príznakmi. Takže navonok sa môže zdať, že človek je stále zdravý, ale môže mať len šťastie, že virózy prekonáva veľmi miernou formou. Priemerne totiž dospelý človek ochorie 2 až 4-krát za rok, deti 6 až 8- krát. (MedNorthwest web page)
Záver:
Vírusy stretávajú každého z nás rovnako, záleží od sily reakcie nášho imunitného systému, či si s infekciou poradí ľahšou formou, alebo až horúčkou. Ak máme šťastie, že virózy prekonávame len takým „zvláštnym“ pocitom, mali by sme myslieť na fakt, že stále môžeme byť pre okolie infekčný a dbať na zvýšené hygienické opatrenia.
Nechoď medzi ľudí, ochorieš!
Táto rada síce môže úplne fungovať, ale pre naše mentálne zdravie je nemysliteľné zavrieť sa na 2/3 roka do karantény. Takže čo iné môžeme urobiť, aby sme znížili riziko nákazy?
Každý z nás by mal vedieť aspoň základné informácie o prenose jednotlivých vírusov. Všeobecne môžeme povedať, že klasické vírusy prechladnutia sa prenášajú hlavne fyzickým kontaktom. Takže podanie ruky, kľučky dverí, držadlá v mestskej hromadnej doprave bývajú najčastejším miestom prenosu. Prospieva si ruky často umývať a nikdy si špinavými rukami nechytať ústa, nos alebo oči.
Iná situácia je pri víruse chrípky. Tá sa prenáša najmä kvapôčkovou infekciou cez vzduch. Prospieva jej chladné prostredie a vlhkosť vzduchu okolo 20 %. Vírus chrípky sa najlepšie šíri pri teplote 5° C, nad 30° C sa nešíri vôbec. Ak sa potrebujeme vyhnúť chrípke, noste rúško v prostrediach, kde sa vyskytujú chorí ľudia, prípadne v dave ľudí. Vnútri pomáha často vetrať a dbať na dostatočnú vlhkosť vzduchu. Snažte sa udržovať sliznicu nosa vlhkú pomocou zvlhčovania vzduchu, či sprejov do nosa so slanou vodou.
Záver:
Skôr ako držať sa mimo ľudí, je prospešné dbať na preventívne opatrenia. Ak sme na druhej strane už chorí my, nezdržujme sa medzi väčším množstvom ľudí, pokiaľ nemusíme. Takto len zbytočne prispievame k šíreniu nákazy.
Máte aj vy overené rady pri virózach? Ak áno, podeľte sa o ne v komentároch.
Pridaj komentár