Život v meste prináša určité výhody, hlavne z oblasti spoločenského života a ekonomického zázemia. Lenže, je spojený aj s výraznejším negatívnym vplyvom na zdravie človeka v porovnaní s dedinou. Jedným z týchto rizík je aj menší kontakt s prírodou, ktorý môže prejsť, hlavne u detí, až na poruchu spôsobenú nedostatkom prírody.
Porucha spôsobená nedostatkom prírody u detí
Tento termín zaviedol Dr. Richard Louv vo svojej knihe “Last Child in the Woods”, ktorú napísal v roku 2005. Nie je to síce diagnóza platná v aktuálnej medzinárodnej klasifikácii chorôb, ale môžem povedať, že jej znaky sú viditeľné v spoločnosti okolo nás.
Hlavnými príčinami jej vzniku je, že niektoré dnešné deti trávia v prírode minimum času. Sú vozené rodičmi zo školy, na krúžky, na riadené tréningy, trávia veľa času pred obrazovkami a do prírody sa dostanú len výnimočne. Skôr by sa dalo povedať, že ju len pozorujú z okna auta a ich reálny kontakt s prírodou je takmer žiadny. Voľnú hru v prírode bez dozoru rodičov ani nepoznajú. Rodičia ako hlavný dôvod takejto výchovy uvádzajú strach o dieťa a snahu udržať ho v bezpečí. Určite však svoju rolu zohráva aj spôsob plánovania miest, v ktorých je badať až nedostatok prírody a zelené plochy miznú jedna za druhou.
Prečo je kontakt s prírodou kľúčový pre vývoj dieťaťa?
Keď hovoríme o kontakte s prírodou, nejde len o sedenie v nej a pozorovanie okolitého sveta. Deti sa potrebujú v prírode hrať, spoznávať ju všetkými svojimi zmyslami, poznať základné zručnosti na prežitie v nej. Je dobré v tejto oblasti nájsť akýsi balans medzi organizovanými aktivitami dospelými a neriadenou voľnou detskou hrou. To, že tá hra je neriadená, neznamená, že je bez akéhokoľvek dozoru rodičov.
K takýmto hrám patria stavby bunkrov, prístreškov, lozenie po skalách, stromoch, potokoch, testovanie svojich zručností a schopností, čoho výsledkom je, že dieťa vie odhadnúť, čo už vie samé zvládnuť a čo ešte nie. Náročnosť treba, samozrejme, prispôsobiť veku dieťaťa.
Dieťa by malo ovládať aspoň základy, ako si získať potravu. K tomu patrí starostlivosť o záhradu, zber ovocia, zeleniny, lesných plodov alebo byliniek. Na škodu mu nebudú ani vedomosti a zručnosti týkajúce sa starostlivosti o domáce zvieratá, rybolov, poľovníctvo a samozrejme, na to nadväzuje aj varenie.
Vďaka takejto hre sa všestranne rozvíjajú, získavajú sebavedomie a hlavne, dôležité zručnosti do života. Deti, ktorým sú takéto hry dovolené, sa naučia:
- Vymyslieť si rôzne projekty
- Rozmýšľajú, ako ich zrealizovať
- Plánovať
- Improvizovať
- Dohodnúť sa s kamarátmi na postupe a rozdelení úloh
- Používať jednoduché nástroje z prírody a dosiahnuť nimi svoj cieľ
- Cibriť si logiku, ako aj všetky zmysly
- Zvládať prírodné nástrahy a svoj strach
- Veriť svojim schopnostiam.
Ako sa v posledných rokoch zistilo, príroda nemá vplyv len na rozvoj zručností dieťaťa. Nedostatok prírody ovplyvňuje veľmi negatívne aj jeho zdravie. Sme súčasťou prírody a náš život a zdravie od nej závisia viac, ako si možno uvedomujeme.
Dôsledky nedostatku prírody na dieťa
Odklonenie sa od prírody má rozsiahlejšie následky, ako by som tipovala. Zasahuje nielen oblasť zdravia, ale aj vyššie uvedených schopností dieťaťa a jeho vzťahu k prírode či jedlu. Aj keď zvýšením trávenia času v prírode neodstránime všetky nižšie spomenuté zdravotné ťažkosti u všetkých detí, za pokus to určite stojí.
Fyzické následky nedostatku prírody
Tráviť čas vo vonkajšom prostredí je spojené s fyzickou aktivitou. Je to pre telo prirodzené a človek ako živočíšny druh sa vyvíjal cez rôzne fyzické aktivity v prírode. Dnešný sedavý spôsob života nie je pre nás vhodný.
Jedným z prejavov je znížená schopnosť našich zmyslov. V interiéri nevyužívame náš čuch, zrak, sluch alebo hmat na maximum. V exteriéri rýchlejšie preostrujeme medzi blízkymi a vzdialenými predmetmi. V interiéri sa sústredíme väčšinou na statické predmety ako je obrazovka, alebo na blízke predmety pri čítaní, písaní, mobiloch, tabletoch, hrách. Predpokladá sa, že práve tento fakt má vplyv na čoraz rozšírenejšiu krátkozrakosť u detí. Keď sa chceme orientovať v prírode, oveľa častejšie a precíznejšie zapájame aj sluch a čuch.
Čo sa týka chuti, závisí to od spôsobu našej potravy. Pokiaľ sú základnou časťou našej stravy spracované potraviny, naše chute sú tým ovplyvnené. Nezvyknú si na bežné chute zeleniny, ovocia, strukovín, byliniek a pod. Zvýrazňovače chute to celé trochu menia.
Sedavý spôsob života má jednoznačne vplyv na náš pohybový aparát. Nedostatočným alebo jednostranným zaťažovaním sa nerozvíjajú naše svaly, kosti ani kĺby tak, ako by sa mali. Podľa záťaže v detstve a mladom veku sa ukladajú a silnejú elastické a kolagénové vlákna v kĺboch, vyvíja sa kostné tkanivo, nehovoriac o svalovej hmote, ktorá tiež prispieva k stabilite pohybového systému. Nedostatok sa prejaví vo vyššom veku nesprávnym držaním tela, plochými nohami, neskôr osteoartrózou alebo osteoporózou.
Nedostatok pohybu, ktorý je priamym následkom netrávenia času v prírode, je tiež rizikovým faktorom obezity. Veľmi alarmujúce sú štatistické údaje týkajúce sa miery obezity u detí, už aj v našej krajine. Jeden zo šiestich našich 15-ročných má nadváhu, pričom výskyt nadváhy v tejto vekovej kategórii sa takmer zdvojnásobil oproti výsledkom spred 12 rokov. Od obezity je už len krok k srdcovo-cievnym chorobám, cukrovke druhého typu, metabolickému syndrómu vo vyššom veku.
Psychické následky nedostatku prírody
Nedostatok prírody sa podpisuje aj na našej psychike. Skúsili ste niekedy byť dlhší čas mimo prírody? No, budete nervózni a to veľmi.
U detí sa nedostatok prírody prejaví zvýšenou náchylnosťou na úzkostné stavy, depresie a poruchy pozornosti. Deťom s týmito problémami pomáha tráviť viac času v prírode.
Príroda upokojuje, pomáha koncentrovať a je kľúčová pre správny vývoj dieťaťa.
Rešpekt k potravinám a prírode
Pokiaľ dieťa netrávi čas v prírode, nevytvorí si k nej vzťah. Ničenie prírody a likvidovanie živočíchov v nej mu nepríde zvláštne, pretože v nich nevidí hodnoty ani prínos. Ochrana prírody bude ešte náročnejšia ako doteraz a budúcnosť vyzerá ešte horšie. Generácia, ktorá si neváži prírodu, tak vychová aj svojich potomkov.
Ďalšou záležitosťou je úcta k potravinám. Niektoré deti si jedlo nevážia. Vždy tu bolo a bude. Zohnať ho je predsa ľahké, stačí zájsť do obchodu. Kebyže si však to jedlo musia sami dopestovať, alebo dochovať, zistili by, koľko to trvá času, že nie všetko aj dozreje, čo si zasadia a že je to vlastne dosť náročné.
Ako zvýšiť množstvo času v prírode?
Teória doktora Louv určite nie je riešením pre všetky deti s vyššie spomenutými diagnózami. Porucha spôsobená nedostatkom prírody nie je v súčasnosti skutočná diagnóza. Určite mi však dáte za pravdu, že každá minúta, ktorú dieťa strávi namiesto pri tablete vonku, sa ráta.
Ak chcete tento čas v prírode u svojho dieťaťa zvýšiť, v prvom rade je dobré si reálne spočítať, koľko času trávi v prírode a akú má kvalitu.
K prírode treba dieťa aktívne viesť. Malo by to byť našou prioritou, aby chápalo hodnotu prírody a trávilo v nej rado čas. Je to dôležitou súčasťou zdravého vývoja. Deti kopírujú to, čo vidia u rodičov. Ak na tom nebude záležať vám, tak potom nebude ani im.
Ak začnete od útleho veku, deti budú baviť prechádzky, turistika, návšteva jaskýň, pozorovanie hviezd, objavovanie najbližšieho okolia, života v lese, v parku, v rybníku. Stanovačkou alebo splavom si získate ich srdcia navždy a budú to presne tie spomienky, ktoré im na detstvo ostanú aj v dospelosti.
Pridaj komentár