Ako nás bylinky chránia pred civilizačnými chorobami?

Bylinky sa používajú na dochucovanie jedál či vo forme čajov v prírodnom liečiteľstve. Ale čo tak bylinky a voľné radikály? Ako spolu súvisia?

Z ponuky našich obchodov je jasné, že v čerstvej forme sa u nás využívajú minimálne a častejšie ich nájdeme v sušenej forme. Pre naše zdravie je ich slabé používanie veľkou škodou. Nie sú len vynikajúcim zdrojom vitamínov a minerálov, ale sú aj efektívnym bojovníkom voči voľným radikálom.

Keď sa pozriete na zloženie potravín, ktoré využívajú najzdravšie kuchyne sveta, nájdete v nich bylinky veľmi často. Samozrejmosťou je používanie v čerstvom stave a vo veľkých množstvách.

Národy, ktoré bylinky a koreniny používajú neúrekom, mávajú najnižší výskyt kardiovaskulárnych ochorení či iných civilizačných chorôb. Vedci predpokladajú, že to súvisí s vysokým obsahom antioxidantov v ich strave a bylinky im ich dodávajú vo významnej miere.

Čo sú to voľné radikály a prečo s nimi bojovať?

Voľné radikály sú vysokoreaktívne molekuly, pre ktoré je z chemického hľadiska charakteristická prítomnosť nespárovaného elektrónu v niektorom z atómových orbitálov. Toto je múdra poučka, ktorá čosi hovorí len ľuďom s dobrým chemickým vzdelaním.

Reálne to v praxi znamená, že ide o látky, ktoré sú schopné veľmi ľahko zreagovať s hocijakými inými látkami v ich bezprostrednom okolí a tie následne poškodiť. V ľudskom tele nastáva problém, ak sú týmito cieľovými látkami DNA v bunkách alebo kľúčové lipidy, bielkoviny alebo sacharidy napríklad v bunkových membránach. Takáto bunka potom už nepracuje ako má, je významne poškodená a ak je takýchto v tele viac, vznikajú rôzne ochorenia.

Najdôležitejšie zdroje voľných radikálov:

• zápal, najmä chronický
• intenzívne cvičenie
• ischémia
• cigaretový dym

• znečistenie životného prostredia
• radiácia
• niektoré lieky a pesticídy
• priemyselné rozpúšťadlá.

Keď antioxidanty chýbajú vzniká oxidačný stres

Radikálom sa nedokážeme úplne vyhnúť. Ako obranu voči nim má ľudský organizmus vytvorený pomerne efektívny systém antioxidačne pôsobiacich látok, takzvaných antioxidantov. Niektoré si vyrába sám (napríklad glutatión), iné získava zo stravy (vitamín C, E,…). Najväčšie skupiny antioxidantov zo stravy spadajú medzi karotenoidy a polyfenoly.

Pre správne fungovanie ľudského tela je nevyhnutná rovnováha medzi voľnými radikálmi a antioxidantami. Pokiaľ začnú v tele prevládať voľné radikály, nazývame to oxidačný stres. Prejavuje sa práve postupným poškodzovaním buniek. Výsledkom sú rôzne choroby.

Doteraz je dokázaná súvislosť medzi nimi a kardiovaskulárnymi ochoreniami, rakovinou, mnohými zápalovými ochoreniami (artritída, osteoartróza, vaskulitída, …), niektorými neurologickými ochoreniami, ochoreniami spôsobených fajčením či alkoholizmom a mnohými ďalšími. Navyše, urýchľujú naše starnutie. Určite sa preto oplatí s nimi bojovať a zvýšiť príjem antioxidantov v strave.

Výskumy z posledných rokov ukazujú, že nie je efektívne prijímať vysoké množstvá jedného typu antioxidantov, ako je vitamín C či E. Oveľa lepšie výsledky dosiahneme prijímaním potravín bohatých na zmes rôznych antioxidačných látok, z ktorých každá pôsobí iným mechanizmom. A práve bylinky sú preto ideálnym zdrojom.

Bylinky a voľné radikály

Bylinky a voľné radikály si jednoznačne treba dávať do súvisu. Pre ich použitie voči nim hovorí viacero argumentov:

1. Sú zdrojom viacerých antioxidantov v jednej bylinke. Častokrát obsahujú vitamíny, minerály aj polyfenoly vo významnom množstve.
2. Ide o čisto prírodné suroviny.
3. Väčšinou sa pestujú bez použitia postrekov a nie sú geneticky modifikované.
4. Používajú sa už niekoľko tisícročí na ochucovanie jedál. Poznáme teda dobre ich bezpečnostný profil. Pozor je potrebné dávať iba u tehotných žien.
5. Zabraňujú oxidácii lipidov. Využívajú sa na konzervovanie potravín, pretože predlžujú ich použiteľnosť.

Štúdia doktorky Wang a jej tímu

Prekvapujúce sú zistenia doktorky Shiow Y. Wang a jej tímu, ktoré uverejnili v časopise Journal of Agricultural and Food Chemistry v roku 2001. Dokázali v nej, že bylinky majú vyššiu antioxidačnú aktivitu ako bežné ovocie a zelenina.

Čerstvé sú, samozrejme, lepšie ako ich sušené verzie. Dobrým príkladom je na to cesnak, ktorý v čerstvej forme obsahuje 1,5-krát viac antioxidantov ako sušený v prášku. Pokiaľ čerstvú verziu doma ale aktuálne nemáte, siahnite aspoň po sušenej. Aj keď tých antioxidantov má menej, vždy je to lepšie ako nič.

Najlepšie hodnotenia mali bylinky zo skupiny oregano. Dokonca jedna lyžica čerstvého oregana má rovnakú antioxidačnú aktivitu ako stredne veľké jablko. Okrem oregana sa tieto vlastnosti potvrdili aj pri kôpre, tymiáne, rozmaríne, šalvii, estragóne, šafrane či mäte.

Všetky tieto bylinky si môžeme aj sami jednoducho doma dopestovať. Pokiaľ máte záhradu či balkón, určite si ich tam vysaďte a zaraďte do jedálnička. Na zimu je vhodné si ich nasušit a tieto zásoby spotrebovať do roka. Neskôr už strácajú svoje priaznivé obsahové látky a aj tak už budete mať znova čerstvé, bylinky sú totiž väčšinou trvalky.

Záver:

• Bylinky sú výborným zdrojom nielen vitamínov a minerálov, ale aj antioxidačne pôsobiacich látok.
• Výhodnejšie je používať ich v čerstvom stave.
• Dochucovať nimi jedlá namiesto soľou a umelými ochucovadlami.
• Vynikajúca surovina do šalátov, polievok, či iných jedál.
• Zvýšená opatrnosť u tehotných žien pri niektorých druhoch, ako je napr šalvia.
• Pri malých deťoch ich zaraďujeme do jedálnička ako každú inú potravinu, čiže sledujeme prípadné prejavy alergie.